Účtovanie virtuálnej meny v jednoduchom účtovníctve podnikateľov
6. 9. 2021
V prípade účtovania daňovníka v systéme jednoduchého účtovníctve, tento postupuje podľa opatrenia č. MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov.
Keďže virtuálna mena je krátkodobým finančným majetkom, účtuje sa v knihe krátkodobého finančného majetku v ocenení reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve.
Podľa § 4 ods. 13, sa účtuje o virtuálnej mene v peňažnom denníku, a to nasledovne:
− pri nadobudnutí virtuálnej meny za eurá alebo inú cudziu menu sa výdavok účtuje ako výdavok, ktorý sa nezahrnuje do základu dane z príjmov (VNZD);
− pri predaji virtuálnej meny nadobudnutej za eurá (alebo za inú cudziu menu) sa účtuje príjem z odplatného prevodu ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov (POZD) v členení „ostatné príjmy“ a zároveň sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov (VOZD) v členení „ostatné výdavky“ v súlade s § 19 ods. 2 písm. v) ZDP.
− pri predaji virtuálnej meny, tak ako tento predaj definuje § 2 písm. ai) ZDP, sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií VOZD v členení na „ostatné výdavky“ v súlade s § 19 ods. 2 písm. v) ZDP a POZD v členení „ostatné príjmy“ v súlade s § 17 ods. 43 ZDP.
K
Firmy by sa štiepili, aby splnili Dankov limit
25. 4. 2019
Ešte donedávna firmy v Spojených štátoch platili dane podľa toho, aký zisk dosiahli. Stačilo tak pár tisícok dolárov navyše a spoločnosť mohla na daniach zaplatiť aj o 10 percent viac. Systém sa však dal obísť napríklad takzvaným delením príjmov. Majiteľ si veľkú časť vyplatil v odmenách a znížil tak celkové príjmy, aby sa vošiel do nižšej sadzby dane. Podobný scenár hrozí podľa analytikov aj pri návrhu na zníženie dane nízkopríjmovým firmám na Slovensku, ktorý presadzuje predseda SNS Andrej Danko.
Ten pôvodne plánoval zaviesť 15-percentnú daň z príjmov právnických osôb celoplošne. S koaličnými partnermi sa mu však podarilo dohodnúť iba na zvýhodnení malých firiem s menším obratom. Detaily tohto návrhu mali byť predstavené na včerajšej koaličnej rade. Tá však bola najprv presunutá a nakoniec úplne zrušená. Danko odkázal, že kým neprebehne diskusia s ostatnými predsedami strán, bližšie informácie nezverejní.
Neziskovky získali z dvoch percent daní za vlaňajšok desiatky miliónov
24. 4. 2019
Peniaze putujú najmä do Bratislavského kraja. Neziskové organizácie získali z dvoch percent daní za vlaňajšok celkovo viac ako 68 miliónov eur, čo je o takmer päť miliónov viac ako v predchádzajúcom roku. Desať najväčších firemných nadácií spolu získalo takmer 11 miliónov eur, zatiaľ čo desať najväčších občianskych neziskových organizácií iba približne polovicu. Vyplýva z najnovšej analýzy FinStatu. Prijímateľom podielu daní z príjmu bolo v roku 2018 spolu 13 390 organizácií.
Najväčšiu časť z dvoch percent daní získala Nadácia Pontis, a to takmer 2,5 milióna eur. Na druhom mieste bola Slovenská rada rodičovských združení, ktorá získala 1,7 milióna eur a na treťom mieste skončila s takmer rovnakým príjmom Nadácia EPH. Medzi občianskymi neziskovými organizáciami dominovala Asociácia pomoci postihnutým - APPA s príjmom 865-tisíc eur. Druhú najvyššiu asignáciu dvoch percent dane, takmer 829-tisíc eur, zaregistroval Plamienok n.o. a tretej v neziskovej organizácii, Pomocníček o.z., zamestnanci a firmy poukázali necelých 615-tisíc eur. Najvyšší počet prijímateľov dvoch percent daní, takmer 3400, bol v Bratislavskom samosprávnom kraji, kým v ostatných krajoch to bolo približne okolo 1500. "V prípade výšky asignovanej sumy je rozdiel ešte výraznejší, vzhľadom na to, že najmä veľké firemné neziskovky sídlia v Bratislavskom kraji. Tie získali z celkového balíka 68 miliónov až 45 percent, čiže necelých 31 miliónov eur," uviedol analytik FinStatu Jakub Lipták. Na druhom mieste sa umiestnil Žilinský kraj so 7,2 milióna eur, čo predstavuje 10,6 percenta celkovej sumy.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Pokles DPH na potraviny spôsobí schodok rozpočtu 400 miliónov eur
19. 4. 2019
Predložený návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH), ktorým by sa mala znížiť daň na väčšinu potravín na 10 percent zo súčasných 20 percent, by v prípade schválenia spôsobil prepad príjmov štátneho rozpočtu približne o 400 miliónov eur ročne. Za zníženie DPH na potraviny bojuje šéf parlamentu a SNS Andrej Danko.
Domácnosti by v priemere ušetrili 11 eur mesačne, no väčšiu úsporu by mali domácnosti s najvyšším príjmom. Vyplýva to z analýzy, ktorú zverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). "Zavedenie navrhovaného opatrenia by podľa kvantifikácie rady malo negatívny vplyv na saldo verejnej správy vo výške 0,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo znamená 398 miliónov eur v roku 2020, 416 miliónov eur v roku 2021 a 434 miliónov eur v roku 2022," vyčíslili analytici. Dosah navrhovaného opatrenia by bol pre všetky domácnosti pozitívny, avšak nebol by rozdelený rovnomerne. Najviac, vyše 16 eur mesačne, by podľa analytikov ušetrili najbohatšie domácnosti, kým u najchudobnejších by úspora bola najnižšia, a to približne šesť eur. "Objem ušetrenej DPH pre domácnosti s najvyšším príjmom by bol 2,5-krát vyšší v porovnaní s prínosom, ktorý by získali domácnosti s najnižším príjmom," uvádza analýza.
Dankove nižšie dane pre malé firmy ušetria minimum
17. 4. 2019
Slovenská firma, ktorá sa venuje výrobe polotovarov pre obuvnícky priemysel, dosiahla v roku 2017 zisk vo výške 53-tisíc eur. Na daniach odviedla o niečo viac ako 14-tisíc. Ak by prešiel najnovší návrh predsedu SNS Andreja Danka, už o rok by pri rovnakých podmienkach štátu zaplatila o štyritisíc eur menej.
Ako totiž už dávnejšie avizoval šéf parlamentu, chce presadiť zníženie firemnej dane na 15 percent zo súčasných 21 percent. Po poslednej Koaličnej rade upustil od plošného zníženia sadzby. O tom, akú sadzbu si firmy budú uplatňovať, má po novom rozhodnúť ich obrat. „Nebránim sa alternatíve a konsenzu, že rozpätie dane z príjmu právnických osôb bude určené od 15 percent do 20 percent, pričom 15 percent bude pre nízkoobratové spoločnosti, ktoré sú podstatne, nebojím sa povedať, slovenskými,“ povedal Danko.