Účtovanie virtuálnej meny v jednoduchom účtovníctve podnikateľov
6. 9. 2021
V prípade účtovania daňovníka v systéme jednoduchého účtovníctve, tento postupuje podľa opatrenia č. MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov.
Keďže virtuálna mena je krátkodobým finančným majetkom, účtuje sa v knihe krátkodobého finančného majetku v ocenení reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve.
Podľa § 4 ods. 13, sa účtuje o virtuálnej mene v peňažnom denníku, a to nasledovne:
− pri nadobudnutí virtuálnej meny za eurá alebo inú cudziu menu sa výdavok účtuje ako výdavok, ktorý sa nezahrnuje do základu dane z príjmov (VNZD);
− pri predaji virtuálnej meny nadobudnutej za eurá (alebo za inú cudziu menu) sa účtuje príjem z odplatného prevodu ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov (POZD) v členení „ostatné príjmy“ a zároveň sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov (VOZD) v členení „ostatné výdavky“ v súlade s § 19 ods. 2 písm. v) ZDP.
− pri predaji virtuálnej meny, tak ako tento predaj definuje § 2 písm. ai) ZDP, sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií VOZD v členení na „ostatné výdavky“ v súlade s § 19 ods. 2 písm. v) ZDP a POZD v členení „ostatné príjmy“ v súlade s § 17 ods. 43 ZDP.
K
Slovenská mzda preskočila platy v Poľsku a Maďarsku
11. 10. 2017
Slovákom na výplatných páskach už svieti viac peňazí ako Poliakom či Maďarom. Zároveň sa slovenské platy dotiahli na české
Rast ekonomiky a firemných objednávok umožňuje firmám dať na mzdy viac. Podniky sa však zároveň sťažujú na to, že stále viac ako štyri eurá z desiatich, ktoré dajú na plat, putujú vo forme daní a odvodov štátu.Súčasný rast zamestnanosti a pokles nezamestnanosti tak cez odvody výraznejšie plní najmä štátnu kasu a v plnej miere ho ľudia nevidia v peňaženkách. Vďaka lepšiemu výberu odvodov a daní aktuálne vláda v návrhu rozpočtu na rok 2018 naplánovala ďalší pokles deficitu a štátneho dlhu, aby bola krajina viac pripravená na prípadný príchod ďalšej krízy.Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat bola na konci júna na Slovensku priemerná hodinová cena práce na úrovni 9,70 eura a podobná úroveň bola aj v susednom Česku. V Poľsku to bolo 6,50 eura a v Maďarsku 7,40 eura. Z ceny práce 9,70 eura však priemerná čistá mzda Slováka dosahuje len 5,50 eura za hodinu. Zvyšok ide štátu cez zdravotné a sociálne odvody a dane. Minulá vláda znížila odvody pre ľudí s nižším a so stredným príjmom, súčasný kabinet však projekt nerozvíja, ale naopak, postupne utlmuje.
Poplatky u lekárov sa vracajú
10. 10. 2017
Poplatky za objednanie na vyšetrenie na konkrétny čas sa zrejme vrátia. Ich obnovenie navrhol zdravotnícky výbor v rámci novely zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorú prerokuje parlament už zajtra v úvode októbrovej schôdze.
Medzi služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti chcú poslanci doplniť aj vyšetrenie objednané na konkrétny čas. Nebude sa týkať všeobecných lekárov, gynekológov ani zubných lekárov, len poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Podmienkou je, aby špecialista ordinoval minimálne 40 hodín týždenne. V takom prípade môže vyčleniť 5 hodín na vyšetrenie pacientov objednaných na konkrétny čas. Návrh poslancov zdravotníckeho výboru počíta s limitom na poplatok 10 eur. „Zdravotná starostlivosť v rámci ordinačných hodín bez možnosti objednania na vyšetrenie na konkrétny čas musí byť poskytovaná najmenej trikrát do týždňa najmenej do 12. hodiny,“ požaduje zdravotnícky výbor.
Poistencom štátu zvýšia zdravotné odvody, peniaze pomôžu zdravotníctvu
5. 10. 2017
Ešte v tomto roku by tak malo prísť do zdravotníctva 100 miliónov eur.
Zdravotníctvo sa v tomto roku dofinancuje cez vyššie zdravotné odvody za štátnych poistencov.
Sadzba za poistencov štátu by mala stúpnuť od 1. novembra do konca tohto roka na 5,67 percenta. Parlamentný výbor pre zdravotníctvo totiž schválil pozmeňujúci návrh predsedu výboru Štefana Zelníka (SNS).
Vyššie zdravotné odvody za štátnych poistencov tak výrazne pomôžu s dofinancovaním zdravotníctva. Ešte v tomto roku by tak malo prísť do zdravotníctva 100 miliónov eur.
Spomínané zvýšenie sa uskutoční cez novelu zákona o zdravotnom poistení, o ktorej by mal parlament diskutovať v 2. čítaní na októbrovej schôdzi.
Novela pôvodne predpokladala nárast sadzby zo súčasných 3,78 percenta na
4,73 percenta.
Zamestnanci na materskej a rodičovskej dovolenke
28. 9. 2017
Na účely sociálneho poistenia sa zamestnanci na materskej a rodičovskej dovolenke považujú za osobitnú skupinu. Ich osobitosť spočíva v tom, že v období, kedy zamestnanec poberá materské (a je stále v pracovnoprávnom vzťahu) je platiteľom poistného na dôchodkové poistenie štát a zostáva ním stále aj zamestnávateľ. Za zamestnanca skutočnosť, že sa platiteľom poistného za zamestnanca stáva aj štát, oznamuje zamestnávateľ. Po ukončení poskytovania dávky materské a nástupu na rodičovskú dovolenku dochádza k prerušeniu povinného sociálneho poistenia, a platiteľom poistného na dôchodkové poistenie už zamestnávateľ nie je, a neplatí zaňho poistné ani štát. Štát sa stane platiteľom poistného za obdobie čerpania rodičovskej dovolenky len vtedy, ak sa sám zamestnanec prihlási na dôchodkové poistenie na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne ako fyzická osoba, za ktorú platí poistné štát.
Obdobie, kedy sa poberá materské: platiteľom poistného je zamestnávateľ + štát, pričom oznamovaciu povinnosť plní za zamestnanca zamestnávateľ.
Čerpanie rodičovskej dovolenky: platiteľ poistného zamestnávateľ zaniká a platiteľom poistného sa stáva štát, ale len v prípade, ak sa zamestnanec prihlási ako poistenec štátu.
Zdravotné poistenie
Zamestnávateľ je platiteľom poistného za tú fyzickú osobu, ktorá sa na účely zdravotného poistenia považuje za zamestnanca. Za zamestnanca sa na účely zdravotného poistenia považuje fyzická osoba v tých dňoch príslušného kalendárneho mesiaca, počas ktorých:
• poberá príjem zo závislej činnosti, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, nemocenské, ošetrovné alebo materské, náhradu služobného platu policajta, profesionálneho vojaka alebo
• je fyzickou osobou, ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia, a dočasnej pracovnej neschopnosti trvá alebo ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí 10. dňa a ošetrovanie člena rodiny stále trvá alebo
• je fyzickou osobou, ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, ošetrovanie člena rodiny, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, a ktorej nevznikol nárok na nemocenské, ošetrovné, materské (nakoľko ide o zamestnanca s odvodovou úľavou).
Za zamestnanca, ktorý poberá materské (a je stále v pracovnoprávnom vzťahu) je platiteľom poistného na zdravotné poistenie zamestnávateľ.
Štát sa však stáva platiteľom poistného nielen v období, kedy zamestnanec poberá nemocenskú dávku „materské“, ale ak zamestnanec poberá aj štátnu sociálnu dávku „rodičovský príspevok“, príp. ak trvá starostlivosť o dieťa aj dlhšie a bez nároku na rodičovský príspevok, najdlhšie však do 6 rokov veku dieťaťa, ale v tomto prípade musí poistenec splniť ďalšie zákonné podmienky.
Obdobie, kedy sa zamestnanec poberá materské: platiteľom poistného je zamestnávateľ + štát, kedy oznamovaciu povinnosť plní zamestnávateľ.
Obdobie, kedy sa zamestnanec poberá rodičovský príspevok: platiteľ poistného zamestnávateľ zaniká (len v tom prípade, ak bude zamestnanec čerpať rodičovskú dovolenku) + platiteľom poistného sa stáva štát, kedy oznamovaciu povinnosť plní zamestnávateľ.