Štátna pomoc je predĺžená o tri mesiace
21. 11. 2023
Informáciu o predĺžení štátnej pomoci do konca júna 2024 oznámila Európska komisia.
Európska komisia v pondelok oznámila, že predĺži uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci o ďalšie tri mesiace, do konca júna 2024. To umožní členským štátom Európskej únie (EÚ) pomôcť firmám počas nadchádzajúcej zimy s vysokými cenami energií, ktoré zdraželi v dôsledku invázie Ruska na Ukrajinu a napätia na Blízkom východe. TASR o tom informuje na základe správ DPA a Reuters.
Exekutíva EÚ uvoľnila pravidlá štátnej pomoci v marci minulého roka po tom, ako tisíce firiem zasiahla vojna na Ukrajine. Uviedla pritom, že tento režim sa skončí v decembri 2023.
Uvoľnenie pravidiel umožnilo členským štátom poskytnúť pomoc firmám v čase, keď čelili mimoriadnemu šoku, povedal eurokomisár EÚ pre hospodársku súťaž Didier Reynders.
Pôvodné predĺženie malo byť len do marca
Začiatkom novembra Komisia naznačila, že uvoľnenie predĺži do marca 2024, ale v pondelok v najnovšom vyhlásení skonštatovala, že zohľadnila „spätnú väzbu od členských štátov“ a predĺži uvoľnenie pravidiel do konca júna 2024. „Umožní to členským štátom predĺžiť svoje podporné schémy a zabezpečiť, aby spoločnosti, ktoré zasiahla kríza, neboli odrezané od potrebnej pomoci v nadchádzajúcom zimnom vykurovacom období,“ uviedla Komisia vo vyhlásení.
Zmeny oznámené tento pondelok sa týkajú kompenzácie vysokých cien energií, ale aj niektorých širších aspektov, pričom sa zvýšili stropy pomoci pre poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a ďalšie sektory.
Pomoc má striktne dané pravidlá
Predĺženie pomoci sa však nebude vzťahovať na podporu likvidity, ako sú štátne záruky a zvýhodnené úvery, ani na opatrenia zamerané na podporu znižovania dopytu po elektrine.
Po pondelkovom rozhodnutí môžu štáty EÚ poskytnúť pomoc až do výšky 2,25 milióna eur na firmu a kompenzácie dodatočných nákladov, ktoré priniesli vysoké ceny plynu a elektriny.
Výnimky platia do júna. Reynders pripomenul, že výnimky sa vždy navrhujú tak, aby boli časovo obmedzené.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Priemerný starobný dôchodok narástol za posledný rok o 13 eur
27. 6. 2018
Priemerný predčasný starobný dôchodok dosahoval na konci mája 414,05 eura. O 25 eur za posledné dva roky, respektíve o 13 eur za posledný rok vzrástla výška priemerného starobného dôchodku. Kým na konci mája 2016 dosahovala výšku 415,05 eura, o rok neskôr to bolo 427,12 eura a k 31. máju 2018 predstavoval priemerný starobný dôchodok sumu 440,95 eura.
Informovala o tom Sociálna poisťovňa. Nejde však o jediný typ dôchodku, ktorého priemerná úroveň sa za posledných 12 či 24 mesiacov zvýšila. Priemerný predčasný starobný dôchodok dosahoval na konci mája 2018 výšku 414,05 eura, pred rokom to bolo 407,18 eura a pred dvoma 394,12 eura. Invalidný dôchodok s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do 70 % sa zo 197,92 eura (k 31.5.2016) zvýšil na 204,02 eura (koniec mája 2018), nad 70 % z 353,84 eura (máj 2016) na 368,04 eura (máj 2018), výška vdovského sa za 24 mesiacov zvýšila z 246,46 na 255,06 eura (koniec mája 2018), vdoveckého z 190,56 eura (máj 2016) na 201,35 eura (máj 2018). Sociálna poisťovňa evidovala ku koncu mája 2018 celkovo 16.733 predčasných starobných dôchodcov. Ich počet v posledných piatich rokoch klesá. Kým v roku 2013 vyplácala poisťovňa 21.935 predčasných starobných dôchodkov, v roku 2016 ich bolo 20.232 a ku koncu roka 2017 sa ich počet znížil na 16.467.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Smer chce dôchodkové piliere chrániť Ústavou
27. 6. 2018
Rozhodnete sa šetriť si na dôchodok v druhom pilieri, ste v ňom niekoľko rokov a zrazu ho štát znárodní. Takýto scenár sa konal pred pár rokmi hneď u dvoch našich susedov, a to v Poľsku a Maďarsku. Smer chce, aby sa niečo také u nás nemohlo stať a ochranu a podporu pilierového systému chce garantovať ústavným zákonom. Podľa opozície je však práve Smer tým, ktorý najviac zasahoval do týchto pilierov.
Samotná ochrana pilierového systému je zahrnutá v ústavnom návrhu o zastropovaní veku odchodu do dôchodku, ktorý nedávno rozprúdil parlamentnú debatu. Ako vysvetlil jeden zo siedmich navrhovateľov zákona, poslanec Smeru Ján Podmanický, „chceli sme deklarovať, že nám ide o stabilitu dôchodkového systému.“ Podľa neho totiž pravica vytvorila mýtus, že Smer chce rušiť druhý pilier. Pilierový systém bol zavedený ešte v roku 2006. Keď sa však k moci dostal Smer, viackrát ho vláda otvorila a ľudia sa mohli vrátiť naspäť do Sociálnej poisťovne, v roku 2012 sa zasa znížil pomer odvodu do druhého piliera. Vtedajší premiér Robert Fico sa ešte v roku 2008 vyjadril, že ak by sa prehlbovala finančná kríza a úspory by mali byť ohrozené, „pripúšťame vyvlastnenie monopolov za určitých podmienok. To sa týka aj DSS“.
Poslanci schválili návrh zákona o dani z poistenia
26. 6. 2018
Poslanci parlamentu schválili návrh zákona o dani z poistenia. Nová poistná daň nahradí v súčasnosti platný osempercentný poistný odvod. Pôvodne sa podľa prvotného návrhu mal zákon týkať aj produktov životného poistenia, avšak od tohto zámeru ministerstvo financií neskôr upustilo. Nová daň z poistenia by tak mala mať jednotnú osempercentnú sadzbu, ktorá sa dotkne produktov neživotného poistenia.
Nesúhlas s legislatívnym návrhom rezortu financií vyjadrili viacerí analytici, subjekty finančného trhu či zástupcovia zamestnávateľov. Návrh narazil okrem iného aj na kritiku, ktorá sa týka možného zvyšovania cien produktov poistenia. Ministerstvo financií sa však bráni, že na zvyšovanie cien poistných produktov nevidí dôvod. Pripúšťa síce, že časť dane sa môže preniesť do cien poistných produktov, ale časť vstrebú tie poisťovne, ktoré budú chcieť zmeniť svoj podiel na trhu a vznikne tak priestor pre konkurenčný súboj. Prešiel aj návrh týkajúci sa informačnej povinnosti. V súčasnosti podľa platnej legislatívy, ak chce klient vypovedať poisťovni zmluvu, musí tak urobiť aspoň šesť týždňov pred koncom poistného obdobia. Poisťovne nemajú ustanovenú lehotu na oznámenie novej výšky poistného na nasledujúce poistné obdobie. Poisťovne tak po novom budú musieť najneskôr desať týždňov pred uplynutím poistného obdobia oznámiť výšku nového poistného. Hlasovaním v parlamente však neprešli pozmeňovacie návrhy opozičných poslancov. Poslankyňa Jana Kiššová (SaS) chcela docieliť, aby boli klienti informovaní o výške dane, napríklad priamo v zmluve alebo na doklade o platbe. Poslanec Ondrej Dostál (SaS) navrhoval, aby poistnou daňou boli dotknuté len nové zmluvy podpísané po nadobudnutí účinnosti zákona. Zároveň navrhoval zníženie sadzby dane z 8 percent na 2 percentá. Účinnosť návrhu zákona sa posunie. Poslanci ešte v rámci finančného výboru návrhom schválili, aby sa účinnosť z pôvodného dátumu 1. októbra 2018 posunula na 1. januára 2019. Tým by sa mal vytvoriť pre poisťovne dlhší časový priestor na zabezpečenie systémových zmien v súvislosti so zavedením dane z poistenia.
Rodičom stúpne príspevok na opatrovanie postihnutého dieťaťa
25. 6. 2018
Peňažný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa nebude odnímať zdravotne postihnutým ľuďom, ak sa budú kvôli štúdiu zdržiavať v zahraničí menej ako 303 dní. Zvýšenie sadzby za hodinu osobnej asistencie i vyšší príspevok pre rodičov na opatrovanie zdravotne ťažko postihnutého dieťaťa. To sú zmeny, ktoré prinesie novela zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP). Prezident SR Andrej Kiska ju podpísal. Po novom stúpne sadzba za hodinu osobnej asistencie o jedno euro na 3,82 eura. Zvýši sa aj hranica ochrany príjmu ŤZP pri tomto príspevku zo súčasnej úrovne 1,7-násobku sumy životného minima na dvojnásobok. Viac peňazí dostanú aj rodičia, ktorí sa starajú o zdravotne ťažko postihnuté dieťa. Príspevok na opatrovanie im vzrastie na 100 eur mesačne zo súčasnej úrovne 49,80 eura.
Zlepšenie pre študentov .Zruší sa krátenie príspevku na opatrovanie, ak ŤZP navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. Okrem toho sa úplne zruší aj limit príjmu pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu. Poslanci v parlamente schválili aj pozmeňujúci návrh, ktorý predložila poslankyňa Alena Bašistová (nezaradená). Peňažný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa nebude odnímať zdravotne postihnutým ľuďom, ak sa budú kvôli štúdiu zdržiavať v zahraničí menej ako 303 dní. „Upravujeme výnimku, podľa ktorej sa príspevok odníme až po 10 mesiacoch pobytu v zahraničí, ak poberateľ príspevku v zahraničí študuje,“ vysvetlil minister práce Ján Richter (Smer-SD).
Koniec povinnostiam. Druhá úprava v rámci Bašistovej návrhu sa týka výkazov pri osobnej asistencii, ku ktorým mali pripomienky zástupcovia zdravotne postihnutých. Upustí sa od povinnosti pre ŤZP a osobných asistentov, aby uvádzali denný hodinový rozsah vykonávanej osobnej asistencie. „Pre zabezpečenie efektívnej kontroly, a to najmä kontroly na mieste, sa precizujú ustanovenia o súčinnosti osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a osobného asistenta pri kontrole. Časový rozsah vykonanej asistencie si bude môcť úrad vyžiadať v prípade podozrenia, že príspevok na osobnú asistenciu sa zneužíva,“ vysvetlil Richter. Do pléna boli predložené zmeny po dohode koaličných poslancov s organizáciami pracujúcimi s ŤZP a komisárkou pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzanou Stavrovskou. Vyrokované zmeny by si mali dodatočne vyžiadať 40 miliónov eur ročne.