Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Porovnanie platov 20 rokov po rozpade Československa
8. 3. 2013
Dvadsať rokov po rozdelení federácie sa na Čechov stále pozeráme ako na bohatších susedov.
Potvrdzuje to aj aktuálne porovnanie platov v Čechách a na Slovensku. Priemerný Čech zarobí mesačne o 157 eur viac ako priemerný Slovák.
Konkrétne za rok 2012 dostával priemerný Slovák mesačne 805 eur, priemerný Čech zarobil 24.422 Kč, teda 956 eur. V posledných rokoch slovenské mzdy rástli o čosi rýchlejšie ako tie české, pričom inflácia bola zhruba rovnaká. V roku 2012 však už obe krajiny zaznamenali mierny pokles reálnych miezd.
Na vkladoch v banke môžete aj prerobiť
7. 3. 2013
Slováci zarábajú na vkladoch stále menej.
Úrokové sadzby na termínovaných vkladoch klesajú v bankách aj tento rok. Od začiatku roka znižovalo sadzby celkom 11 bánk.
Dôvodov znižovania je viac. Banky načerpali lacné úvery od Európskej centrálnej banky, preto potrebujú menej peňazí od občanov a firiem a ponúkajú nižšie úrokové sadzby. Nezanedbateľným faktorom je však aj bankový odvod. Ten musia platiť banky z každého vkladu a preto banky o vklady nemajú záujem.
Pri vklade vo výške 6 500 eur na 3 roky by človek v jeden z veľkých bánk ešte v januári pri ročnej úrokovej sadzbe 1,5% zarobil po zdanení 237 eur. Po znížení na 1,1% však zarobí len 174 eur.
Neplatiť dane je na Slovensku módou
6. 3. 2013
Na Slovensku je podľa premiéra módou neplatiť dane.
Vláda chce preto v ďalšom období sústrediť sa na prijatie ďalších opatrení, ktoré by mali prispieť k zníženiu daňových únikov.
Ráta sa predovšetkým s kontrolou, s tvrdšími sankciami, ale najpodstatnejšie je presviedčať podnikateľský sektor, ľudí, že dane sa jednoducho musia platiť. Vláda ešte vlani schválila akčný plán na boj proti daňovým únikom a prvú sériu opatrení uviedla do praxe v októbri 2012.
Druhý balík sa pripravuje k prvému októbru 2013 a tretí balík bude v praxi v roku 2014.
Slovensko má najvyšší dlh vo svojej histórii, viac než 7000 eur na jedného obyvateľa
6. 3. 2013
Dlh Slovenska podľa Eurostatu prvý krát od vzniku samostatnej republiky prekonal hranicu 50% HDP v roku 2000.
Odvtedy v pomere k HDP neustále klesal až k hranici 28% v roku 2008. Potom prišla kríza.
Počítadlo na cenaštátu.sk už presiahlo hranicu 7 000 eur na jedného obyvateľa.
Podľa MF dosiahol dlh svoje historické maximum v pomere k HDP v minulom roku (52,1%). Aj keď v ďalších rokoch má rásť o čosi pomalšie, budeme sa pohybovať čoraz bližšie k dočasnej ústavnej hranici dlhovej brzdy 60% HDP.
Podľa INESS celkový dlh SR v tomto roku dosiahne takmer 150% našich daňovo-odvodových príjmov. To znamená, že na jeho uhradenie by všetky firmy aj pracujúci museli platiť dane a odvody rok a pol tak ako doteraz bez toho, aby štát poskytol akúkoľvek službu – teda žiadne dôchodky, žiadne diaľnice, žiadne zdravotníctvo, žiadne školstvo...