Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Z druhého piliera odišlo takmer 9-tisíc ľudí, vstúpilo vyše 6-tisíc
29. 11. 2012
Od začiatku septembra do 23. novembra tohto roka z druhého dôchodkového piliera vystúpilo vyše 8,8 tisíca sporiteľov.
V rovnakom období sa účastníkom systému starobného dôchodkového sporenia stalo vyše 6 tisíc osôb.
Od začiatku septembra tohto roka do konca januára budúceho roka dostalo 1,45 milióna sporiteľov v druhom pilieri možnosť vrátiť sa z dvojpilierového systému do výlučne priebežne financovaného dôchodkového systému, spravovaného Sociálnou poisťovňou. Po vystúpení sporiteľa z druhého piliera jeho dôchodková spoločnosť prevedie nasporenú sumu na účet Sociálnej poisťovne.
Výpadok daní sa zväčšuje, tento rok bude chýbať ďalších 276 miliónov
28. 11. 2012
Štát vyberá oveľa menej daní než plánoval, výpadok je v stámiliónoch eur.
Podľa ministra financií bude potrebné zatiahnuť záchrannú brzdu. Chce posunúť schvaľovanie budúcoročného štátneho rozpočtu, kým nebudú presnejšie čísla.
Podľa ministra financií sa výber daní nevyvíja dobre. Na základe údajov zo septembra a októbra dochádza k ďalšiemu poklesu daňových príjmov v tomto roku o 276 miliónov eur. Oproti schválenému rozpočtu má štát v tomto roku v prípade príjmov mínus 639 miliónov eur.
Tohtoročný deficit je plánovaný na úrovni 4,69 percenta hrubého domáceho produktu
Dôchodok alebo zárobok? Budete si musieť vybrať
27. 11. 2012
Na poberateľov predčasného dôchodku sa valí ďalšia pohroma.
V budúcom roku prídu o možnosť privyrobiť si na dohodu.
Novela zákona o sociálnom poistení z 10. augusta znamená, že dohodári budú mať povinné odvody do dôchodkového systému. Tak ako zamestnanci.
Nadobudnutím statusu zamestnancov im zaniká nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku.
V súčasnosti sa to môže týkať päť a pol tisíca ľudí.
Kto nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2013, sa musí rozhodnúť, čo s ním bude po tomto dátume. Ak uprednostní zárobok, nemusí nič vykonať a poisťovňa mu prestane vyplácať dôchodok.
Druhou možnosťou je ukončenie práce na dohodu. V tomto prípade je dôležité, kedy k tomuto úkonu dôjde.
Poisťovňa môže konať iba na základe odhlášky dohodára z dôchodkového poistenia, ktorú podáva zamestnávateľ. Aj táto lehota uplynie 28. februára.
Sociálna poisťovňa po kontrolách ukončila 43-tisíc péeniek
16. 11. 2012
V obodbí od 1. januára do 30. septembra tohto roka posudkoví lekári Sociálnej poisťovne iniciovali ukončenie vyše 43 tisíc dočasných pracovných neschopností - péeniek.
Ide o 7,6 % z celkového počtu 567 032 skontrolovaných dočasných pracovných neschopností, ktoré ošetrujúci lekári vystavili poistencom. Za celý minulý rok posudkoví lekári poisťovne skontrolovali 614 695 dočasných pracovných neschopností a odporučili ošetrujúcim lekárom ukončiť vyše 15 tisíc „péeniek“.
„Pri priemernej výške nemocenskej dávky na jedného poberateľa za jeden deň by tak úspora predstavovala za každý deň ďalšieho trvania dočasných pracovných neschopností viac ako 315 tisíc eur.“ Pri priemernej dĺžke trvania jedného prípadu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá v súčasnosti predstavuje 51,34 dňa, by táto úspora dosiahla za obdobie od 1. januára do 30. septembra tohto roka približne 16 mil. eur.