Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Priemerný starobný dôchodok na Slovensku
9. 3. 2014
Na konci februára bol priemerný mesačný dôchodok 399,5 eura, čo znamená, že vzrástol oproti minulému roku o 11,8 eura.
Predčasný starobný dôchodok, ktorý ku koncu februára dostávalo 21,8 tis. penzistov, dosahoval v priemere 394 eur. Medziročne išlo o nárast o 4,2 eura. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnila Sociálna poisťovňa. Priemerný invalidný dôchodok pre osoby s mierou postihnutia do 70 % bol na konci februára tohto roka na úrovni 197,8 eura, čo je v medziročnom porovnaní nárast o 2,1 eura. Invalidnú penziu pre ľudí s mierou postihnutia nad 70 % vyplácala Sociálna poisťovňa v priemernej výške 349,7 eura. Oproti koncu februára 2013 je to nárast o 7 eur. Sociálna poisťovňa pritom ku koncu minulého mesiaca evidovala 231,4 tis. poberateľov invalidných dôchodkov. Vdovské dôchodky dosahovali ku koncu februára v priemere 242,9 eura, čo je medziročný nárast o 6 eur. Tieto dôchodky pritom dostávalo 294,5 tis. ovdovených žien.
Obmedzenie trvania dohôd aj u študentov
28. 2. 2014
26. 2. 2014 bola schválená novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorá sa dotkne aj Zákonníka práce.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny do návrhu novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení zahrnulo aj zmeny, ktorými sa mení a dopĺňa Zákonník práce. Návrh zákona, ktorý má riešiť najmä vyplácanie dôchodkov z druhého penzijného piliera, má priniesť aj novinku, a to v podobe obmedzenia trvania dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru. Rezort práce v novele navrhuje obmedziť trvanie dohody o vykonaní práce najviac na jeden rok. Tým sa má zamedziť zneužívaniu tohto inštitútu v sociálnom poistení. V prípade neobmedzeného trvania dohôd s nepravidelným odmeňovaním sa zamestnávateľ vyhýbal odvádzaniu poistného na dôchodkové poistenie. Zmeny by sa mali dotknúť aj študentov, ktorí brigádujú na dohodu. Rezort práce urobil ústupky zamestnávateľom v oblasti trvania dohôd.
Požiadavky zdravotných sestier na nové platové ohodnotenie
18. 2. 2014
Návrh zákona o odmeňovaní, ktorý pripravila spoločne so sesterskými odbormi Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, tak počíta s vyššími platmi, aké upravovala pôvodná legislatíva o mzdách, v lete 2013 vyhlásená za protiústavnú.
Zdravotná sestra, ktorá práve vyšla zo školy, by mala v štátnej nemocnici zarábať minimálne 1,15-násobok priemernej mesačnej mzdy, čo v súčasnosti predstavuje 925 eur. Ak je absolventkou magisterského štúdia, začínať by mala na 950 eurách, teda na 1,18-násobku. Za každé dva roky praxe by sa jej koeficient ešte navyšoval o 0,1 čo aktuálne predstavuje približne 80 eur. Taká je požiadavka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek.
Zrušenie daňového tajomstva
9. 2. 2014
Ministerstvo financií SR chce otvoriť diskusiu o prípadnom zrušení daňového tajomstva.
Štát by mohol zverejňovať napríklad zoznam firiem, ktoré platia a neplatia daň z príjmu. Uvedená novinka by sa dotkla hlavne veľkých nadnárodných firiem. Niektoré z nich si časť svojich ziskov prelievajú zo Slovenska do zahraničia, kde ich následne zdaňujú, a to aj napriek tomu, že ich na Slovensku zarobili.
Finančná správa preveruje 30 podnikov. Ak by sa zverejnil zoznam, v ktorom figurujú aj tieto firmy, pravdepodobne by to uškodiť ich imidžu. V konečnom dôsledku by sa tak ocitli pod tlakom, aby začali štátu odvádzať všetko, čo mu podľa zákona patrí. S odtajňovaním informácií by nemal byť problém, keďže už dnes firmy väčšinu informácií zverejňujú v účtovnej závierke. Tá predstavuje niečo ako súpis finančných tokov podnikateľa. Takéto informácie si však musia ľudia pracne vyhľadať, v prípade zoznamu by bol menoslov firiem verejne k dispozícii.