Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Gastrolístok nesmie ísť pod 3,15 eura
18. 11. 2014
Ministerstvo práce od novembra zvýšilo sumu, od ktorej závisí minimálna hodnota stravovacej poukážky. Zvýšenie stravného pre zamestnancov vyplýva zo zákona. Podkladom je vývoj cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauráciách. Odteraz im patrí najmenej 3,15 eura denne.
Veľké zmeny v zákone o dani z príjmov
16. 11. 2014
Zmeny v zákone o dani z príjmov nadobúdajú účinnosť 1. 12. 2014 a 1. januára 2015.
Ide o rozsiahlu novelu zákona, ktorej zámerom je pokračovať v konsolidácii a trvalej udržateľnosti verejných financií a v koncepčnom a systematickom boji proti daňovým podvodom. K najdôležitejším zmenám dochádza v odpisovaní hmotného majetku, pri limitovaní vstupnej ceny osobných automobilov hranicou 48 000 €, v redukcii možnosti použitia zrýchlenej metódy odpisovania. Taktiež dochádza k zrušeniu lízingového spôsobu odpisovania u hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu, k zavedeniu pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojené obchodné spoločnosti (tuzemské aj zahraničné), k transferovému oceňovaniu aj na tuzemské vzájomne prepojené osoby. Zamestnávateľ bude mať možnosť nepeňažné plnenie zdaniť rovnako, ako poskytnuté peňažné plnenie, ako keby zamestnancovi sumu nepeňažného plnenia zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi v čistom. Dochádza aj k vyňatiu náhrady nemajetkovej ujmy vyplácanej na základe Občianskeho zákonníka z príjmov oslobodených od dane a zdanenie tejto náhrady, ako ostatného príjmu fyzickej osoby, k zavedeniu zrážkovej dane u farmaceutických spoločností z peňažných plnení poskytovaných lekárom a samozdanenie lekárov z darov a iných nepeňažných plnení prijatých od farmaceutických spoločností. Dochádza aj k zjednodušeniu výpočtu a spôsobu platenia preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb a u fyzických osôb – nepodnikateľov sa umožňuje do výdavkov na obstaranie majetku započítať aj úroky z hypotekárneho úveru a stavebného úveru do výdavkov na obstaranie nehnuteľnosti a úhradu za prevod členského práva v bytovom družstve, k zadefinovaniu primeranosti daňových výdavkov, ak obstarávaný majetok a služby sú súčasne využívané aj na osobnú spotrebu podnikateľov, spoločníkov obchodných spoločností a zamestnancov. V tomto prípade je možné do daňových výdavkov zahrnúť najviac 80 % z vynaložených výdavkov. Novelou zákona dochádza k podpore podnikateľských subjektov rozvíjajúcich vlastný výskum a vývoj v podobe tzv. superodpočtu nákladov na výskum a vývoj zo základu dane.
Zmeny Zákonníka práce od januára 2015
16. 11. 2014
Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti mení aj Zákonník práce.
Dňa 16. 10. 2014 bol v NR SR schválený zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti. Zmeny nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015. V Zákonníku práce sa zakazuje diskriminácia v pracovných vzťahoch z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti. Na základe zmien nesmie byť nikto na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný, ani inak postihovaný, nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na začatie trestného stíhania na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa, ale ani za iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti. Do zákona sa dopĺňa povinné oboznamovanie zamestnanca pri nástupe do zamestnania s vnútorným predpisom, ktorý uvedené upravuje. Pri neplatnom skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, pričom súd môže náhradu mzdy znížiť, prípadne ju vôbec nepriznať a taktiež je výška náhrady mzdy limitovaná 36 mesiacmi. Ak k neplatnému skončeniu pracovného pomeru dôjde voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti napriek tomu, že sa mu poskytuje ochrana, zamestnávateľ mu bude musieť vždy poskytnúť plnú náhradu mzdy za celý čas. Taktiež sa do zákona dopĺňa, že zamestnanec neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, ak na základe týchto skutočností oznámi protispoločenskú činnosť.
Inšpekcia práce od januára 2015 po novom
16. 11. 2014
Od januára sa rozširuje rozsah inšpekcie práce o dozor nad dodržiavaním vnútorného systému preverovania podnetov.
Ak pôjde o ochranu oznamovateľa, ktorý bude zamestnancom niektorého inšpektorátu práce, z dôvodu zamedzenia zaujatosti bude rozhodovať o súhlase iný inšpektorát práce určený ich spoločným nadriadeným orgánom – Národným inšpektorátom práce. Taktiež dochádza k zmenám, ktoré súvisia s ukladaním pokút a rozšírením pôsobnosti inšpektorátu práce aj o rozhodovanie o súhlase s pracovnoprávnym úkonom voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti.