Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Preddavky fyzických osôb na rok 2017
25. 11. 2016
V prípade preddavkov, ide o povinnú platbu platenú z vyplácaných príjmov počas zdaňovacieho obdobia, ktorá sa započítava na úhradu vzniknutej celoročnej daňovej povinnosti z úhrnu dosiahnutých zdaniteľných príjmov za uplynulé zdaňovacie obdobie.
V prípade fyzických osôb, ktoré platia preddavky osobne sa tieto prepočítavajú vždy na preddavkové obdobie, ktoré pre rok 2017 začína 1. apríla 2017 za podmienky, že daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania.
Preddavkovým obdobím je obdobie začínajúce od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. Pri platení preddavkov na preddavkové obdobie roka 2017 je to obdobie od 1. apríla 2017 do 3. apríla 2018, za podmienky, že daňovník nebude mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2016.
Zmeny zákona o dani z pridanej hodnoty
25. 11. 2016
Na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 17. augusta 2016 bol schválený vládny návrh novely zákona o DPH s účinnosťou od 1. 1. 2017.
Ide o tieto zmeny:
- odpočítanie dane zahraničnou osobou
- Refundácia DPH zahraničným platiteľom
- vrátenie dane z osobného automobilu zahraničným diplomatom
- zavedenie právnej fikcie pri prenose daňovej povinnosti pri stavebných prácach
- uvádzanie faktúr s prenosom daňovej povinnosti v stavebníctve v kontrolnom výkaze
- úrok z nadmerného odpočtu
- uplatnenie úroku z nadmerného odpočtu na daňové kontroly neukončené do 1. 1. 2017
- samozdanenie dovozu tovaru z tretích štátov – posun účinnosti.
Účinnosť ustanovení upravujúcich uplatňovanie dane pri dovoze tovaru z tretích štátov sa navrhuje tak, aby bol vytvorený dostatočný časový priestor na vykonanie všetkých potrebných legislatívnych opatrení (napr. nový vzor daňového priznania, nový vzor kontrolného výkazu) ako aj nelegislatívnych opatrení súvisiacich so zavedením nových pravidiel do praxe, najmä zmien informačných systémov, a to ako na strane podnikateľov, tak aj na strane finančnej správy.
Účinnosť ustanovení upravujúcich uplatňovanie dane pri dovoze tovaru z tretích štátov sa navrhuje tak, aby bol vytvorený dostatočný časový priestor na vykonanie všetkých potrebných legislatívnych opatrení (napr. nový vzor daňového priznania, nový vzor kontrolného výkazu) ako aj nelegislatívnych opatrení súvisiacich so zavedením nových pravidiel do praxe, najmä zmien informačných systémov, a to ako na strane podnikateľov, tak aj na strane finančnej správy.
Mzdové náhrady a zvýhodnenia v roku 2017
25. 11. 2016
Zvýšenie minimálnej hodinovej mzdy od 1. januára 2017 na 2,50 eur podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 280/2016 Z. z. znamená aj zvýšenie ďalších mzdových nárokov zamestnancov, ktorých výška je limitovaná buď priamo alebo nepriamo výškou minimálnej mzdy.
Zamestnancovi patrí popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (od 1. 1. 2017 je to minimálne 0,50 eur za hodinu nočnej práce). Nočnou prácou je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.Zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce podľa § 124 Zákonníka práce pri vykonávaní pracovných činností v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach a fyzikálne faktory (napr. hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie atď.). Za sťažený výkon práce v takomto prostredí patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce mzdová kompenzácia najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (od 1. 1. 2017 je to minimálne 0,50 eur za hodinu práce).
Pracovnú pohotovosť môže zamestnanec vykonávať na pracovisku alebo na inom dohodnutom mieste. V prípade, že zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, ide o aktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas a tak je aj platená. Neaktívna časť pracovnej pohotovosti na pracovisku je časový úsek, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva. Táto pracovná pohotovosť sa považuje za pracovný čas a zamestnancovi za ňu patrí mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu, t. j. od 1. januára 2017 minimálne vo výške 2,50 eur za hodinu pracovnej pohotovosti. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi mzda (vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej vo výške minimálneho mzdového nároku za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce) a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna. Mzda zamestnancovi však nepatrí za čas čerpania náhradného voľna. Pri pružnom pracovnom čase sa pracovná pohotovosť na pracovisku považuje za základný pracovný čas.
Vysporiadanie príjmov zo závislej činnosti
25. 11. 2016
Za zdaňovacie obdobie roka 2016 povinnosť vysporiadania príjmov vzniká, ak zdaniteľné príjmy presiahnu sumu 1 901,67 eura. Zdaniteľnými príjmami sa rozumejú príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené.
V prípade príjmov zo závislej činnosti sú príjmy vylúčené z predmetu dane vymenované v § 5 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) a príjmy od dane oslobodené sú uvedené v § 5 ods. 7 tohto zákona.
Ak zamestnanec nedosiahol úhrnnú ročnú výšku zdaniteľných príjmov 1 901,67 eura, ročným vysporiadaním týchto príjmov sa nemusí zaoberať. V niektorých prípadoch je však výhodné aj tieto príjmy vysporiadať, ak výsledkom tohto vysporiadania je vrátenie preplatku zamestnávateľom alebo daňovým úradom.
Blíži sa koniec roka, kedy daňovník, fyzická osoba, bude musieť určiť svoju daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie 2016 (kalendárny rok u fyzickej osoby). Po určení daňovej povinnosti, má daňovník nárok na uplatnenie daňového bonusu a odpočítanie už zaplatených preddavkov na daň. Týmto spôsobom dochádza prostredníctvom daňového priznania k vyúčtovaniu dane za celý rok 2016. Vyúčtovanie dane prostredníctvom daňového priznania, je daňovník povinný vykonať len v prípade, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2016 presiahol polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, čo je suma vo výške 1 901,67 eura. Ak takúto výšku zdaniteľných príjmov daňovník nedosahuje a nevykázal daňovú stratu z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, daň sa nevyrubí a neplatí a daňovník nemá povinnosť podať daňové priznanie, t.j. nedochádza ani k celoročnému vyúčtovaniu dane.