Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
12. 6. 2015
Podnetom na predloženie zákona je skutočnosť, že slovenský právny poriadok neobsahuje právnu normu, ktorá by pamätala na úpravu poskytovania príspevku športovému reprezentantovi, ako štátnej sociálnej dávky, ktorej účelom by bolo finančné zabezpečenie športovca, ktorý ako športový reprezentant Československej republiky, Československej socialistickej republiky, Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo Slovenskej republiky získal medailové ocenenie na olympijských hrách, paralympijských hrách, deaflympijských hrách, majstrovstvách sveta alebo majstrovstvách Európy.
Cieľom návrhu zákona je oceniť vrcholových reprezentantov, ktorí reprezentovali Československú republiku, Československú socialistickú republiku, Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku alebo Slovenskú republiku a získali medailové ocenenie pre krajinu.
Nárok na príspevok za zásluhy v športovej oblasti bude takto určený priamo zákonom, ktorého podmienky vyplácania sú presne definované v navrhovanom paragrafovom znení v podobe termínov, nárokov vyplácania až po samotnú výšku príspevku.
Návrh zákona zakladá negatívny vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet verejnej správy. Nezakladá však vplyvy na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií
12. 6. 2015
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov znižuje výšku pokút za priestupky a správne delikty na úseku mýta. V niektorých prípadoch sa pevná sadzba pokút nahrádza sadzbami s vymedzenou dolnou a hornou hranicou výšky pokuty, aby sa tak zabezpečila možnosť správneho orgánu rozhodnúť o konkrétnej výške pokuty v závislosti od závažnosti, spôsobu, času trvania a následkov porušenia povinnosti. Zároveň dochádza k precizovaniu znenia niektorých skutkových podstát priestupkov a správnych deliktov.
V súčasnosti platné sadzby pokút za porušenie právnych predpisov na úseku mýta boli nastavené s dôrazom na ich preventívny a odstrašujúci účinok pre prípadných porušovateľov. Po úspešnom zabehnutí systému elektronického výberu mýta je možné prikročiť aj ku korekciám výšky týchto pokút.
Povinnosti študenta voči Sociálnej poisťovni po ukončení štúdia
22. 5. 2015
V týchto dňoch a týždňoch končia študenti stredných a vysokých škôl svoje štúdium. Sociálna poisťovňa preto upozorňuje, že študent (žiak strednej školy alebo študent vysokej školy) nie je z dôvodu štúdia povinne poistený na sociálne poistenie. To znamená, že počas trvania štúdia (ak nie je dobrovoľne poistený) neplatí poistné na sociálne poistenie a z dôvodu ukončenia štúdia nemusí Sociálnej poisťovni nič oznamovať.
Povinnosti študenta a absolventa sa voči Sociálnej poisťovni začínajú až pri začiatku jeho zárobkovej činnosti.
Ak sa bývalý študent zamestná na pracovný pomer alebo dohodu, prihlasovacie a oznamovacie povinnosti a povinnosť odvádzať poistné Sociálnej poisťovni plní za neho zamestnávateľ. Ako zamestnanec je povinný platiť poistné na sociálne poistenie z dosiahnutého príjmu zo závislej činnosti. Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské, starobné, invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti (v závislosti od druhu sociálneho poistenia) zamestnávateľ. Zamestnávateľ platí poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.
Ak bývalý študent začne podnikať, alebo vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť, nadobudne na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). Ak predtým nikdy žiadnu samostatnú zárobkovú činnosť nevykonával, prvý raz sa mu posúdi povinnosť platiť poistné Sociálnej poisťovni až v nasledujúcom kalendárnom roku po tom, ako činnosť začal vykonávať v závislosti od výšky dosiahnutých príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok.
Príklad:
Študent ukončí štúdium v máji 2015. V septembri toho istého roku si založí živnosť. Po prvý raz sa bude jeho povinnosť SZČO platiť poistné Sociálnej poisťovni posudzovať až k 1. júlu 2016 v závislosti od toho, aké výšku príjmov z vykonávania činnosti dosiahne za rok 2015.
Zdroj:
http://www.socpoist.sk/
Zdravotné poistenie po novele zákona
24. 4. 2015
Oproti doterajšej právnej úprave zákona o zdravotnom poistení sa od 1. mája 2015 dopĺňajú ustanovenia upravujúce príslušnosť zdravotnej poisťovne dieťaťa v súvislosti s oneskoreným podaním prihlášky na verejné zdravotné poistenie, resp. aj v prípade, ak prihláška nebola podaná vôbec. Novelou zákona sa dopĺňajú náležitosti žiadosti zdravotnej poisťovne s najväčším počtom poistencov o úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti osobám, ktoré z dôvodu nepodania prihlášky na verejné zdravotné poistenie alebo nepreukázania poistného vzťahu (bezdomovci) majú právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Ďalej sa osobitným spôsobom riešia oznamovacie povinnosti tzv. samoplatiteľov, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť prerušovane (napríklad na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru). Spresňujú a dopĺňajú sa niektoré povinnosti, napríklad oznamovacia povinnosť zdravotnej poisťovne voči príslušnej zdravotnej poisťovni v súvislosti so zmenou zdravotnej poisťovne. Precizujú sa ustanovenia súvisiace s vyhotovením a doručovaním preukazov poistencov a rozširuje sa možnosť zdravotnej poisťovne vykonávať kontrolu na diaľku.