Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Dostávame sa na hranu znižovania nezamestnanosti
9. 1. 2017
V najlepších rokoch sa nezamestnanosť na Slovensku pohybovala na úrovni 7,5 – 8 percent a tento stav by sme mohli opäť dosiahnuť v roku 2017. Stlačiť nezamestnanosť ešte nižšie je však pri súčasnej štruktúre nezamestnaných už veľmi ťažké. V rozhovore pre TASR to uviedol premiér Robert Fico (Smer-SD).
V štruktúre nezamestnaných vidí viaceré problémy. Veľká časť z nich nemá ani základné vzdelanie. Ďalší nezamestnaní sú ľudia, ktorí si nechcú nájsť trvalé zamestnanie, pretože sa obávajú exekúcií. Prípadné takí, ktorým sa pri súčasnom nastavení sociálnych dávok nechce pracovať. Treba preto prísne oddeliť tých, ktorí chcú a ktorí nechcú pracovať, zdôraznil Fico. V tejto súvislosti je už pripravený aj návrh zákona o službách zamestnanosti. Jedným z riešení do budúcnosti je podľa neho lepšie prispôsobiť vyučovanie na stredných školách potrebám praxe, kde štát musí zohrávať podstatne aktívnejšiu úlohu ako doteraz. Preto sa už k tejto téme stretol aj s predstaviteľmi samosprávnych krajov či cirkví.
zdroj: hnonline.sk
K peniazom z II. piliera sa dostane viac ľudí
13. 12. 2016
Dôchodcovia, ktorí si sporili v druhom pilieri, majú len dve voľby: buď dostanú peniaze na ruku, alebo im bude dôchodková správcovská spoločnosť vyplácať doživotný dôchodok. Mnohí z nich by si radi vybrali prvú možnosť. Súčasná legislatíva im to však neumožňuje.
A práve to sa má od marca budúceho roka zmeniť. Podľa informácií HN dnes predloží ministerstvo práce na rokovanie tripartity návrh, vďaka ktorému by si mohla z druhého piliera vybrať peniaze na ruku až polovica dôchodcov. Pre porovnanie: dnes je ich len 16 percent. Dôvodom je, že na to, aby ste sa v súčasnosti dostali k svojim peniazom naraz, potrebujete splniť pomerne prísne kritérium: celoživotný mesačný dôchodok minimálne na úrovni 1,25-násobku priemernej mzdy. Od marca sa však táto hranica zníži na priemernú penziu dôchodcu vypočítanú od roku 2004. „V súčasnosti ide o sumu 425 eur,“ povedal štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Druhý pilier existuje na Slovensku iba od roku 2005. Preto majú dôchodcovia na svojich súkromných penzijných účtoch zatiaľ len málo peňazí – priemerná nasporená suma nepresahuje šesťtisíc eur. Doživotne vyplácané anuity tak nie sú veľmi atraktívne – dôchodok neraz zvýšia len o niekoľko desiatok eur.
zdroj: hnonline.sk
Firmy sú k zamestnancom štedrejšie
6. 12. 2016
Priemerná výška 13. platu, ako aj koncoročných odmien vzrástla na Slovensku v tomto roku približne o 10 percent. Zároveň sa tiež zvýšil podiel ľudí, ktorí sa môžu týmito benefitmi pochváliť.
Koncoročné odmeny podľa nej na Slovensku dostáva 26 percent zamestnancov a ich priemerná hrubá výška sa pohybuje na úrovni 695 eur. Koncoročné odmeny tvoria v priemere 75 percent základnej mzdy. Čo sa týka 13. platu, ten dostáva 17 percent zamestnancov a jeho priemerná výška je 743 eur, čo predstavuje 80 percent bežnej mzdy. Odmeny poskytujú zamestnávatelia dobrovoľne a sú súčasťou finančných benefitov a mzdových motivačných schém. Výšku odmien posudzujú zamestnávatelia individuálne a odvíjajú sa od podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve a tiež v nadväznosti na hospodársky výsledok zamestnávateľa. Koncoročné odmeny sú najrozšírenejšie a najštedrejšie na manažérskych pozíciách, hlavne vo vrcholovom manažmente, často súvisia s dosahovaním stanovených cieľov. Až 44 percent ľudí v top manažmente deklaruje, že dostáva koncoročné odmeny a ich výška predstavuje aj dvojnásobok základného mesačného platu.
zdroj: hnonline.sk
Výnimky z podávania DP
30. 11. 2016
Ak daňovník dosiahol v príslušnom zdaňovacom období iba príjmy zo závislej činnosti na území SR a požiadal svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, nie je povinný podať daňové priznanie.
Daňové priznanie nie je povinný podať aj daňovník, ktorý má len príjmy,
• ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území SR a je daňovníkom, ktorý požíva výhody a imunity podľa medzinárodného práva,
• zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie.