Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Výrazne regionálne rozdiely v platoch pretrvávajú
25. 1. 2017
Pri porovnávaní platov zamestnancov v Prešovskom a Bratislavskom kraji, možno vidieť, že v nižších platových pásmach do 800 eur v hrubom sa nachádzajú až šiesti z desiatich zamestnancov Prešovského kraja, avšak iba dvaja z desiatich zamestnancov Bratislavského kraja. Ukázala to analýza portálu Platy.sk.
Oproti základným platom výraznejšie rástli finančné benefity (koncoročné odmeny a 13. plat), kde bol zaznamenaný rast oproti roku 2015 na úrovni približne 10 percent. Z analýzy portálu Platy.sk vyplýva, že koncoročné odmeny na Slovensku dostáva 26 percent zamestnancov a ich priemerná hrubá výška sa pohybuje na úrovni 695 eur. Koncoročné odmeny tvoria v priemere 75 percent základnej mzdy. Čo sa týka trinásteho platu, ten dostáva 17 percent zamestnancov a jeho priemerná výška je 743 eur, čo predstavuje 80 percent základnej mzdy. Iba 30 percent zamestnancov na Slovensku deklaruje, že zamestnávateľ im neposkytuje žiadny nefinančný benefit. Firmy sa zaujímajú a starajú o pohodlie svojich zamestnancov a poskytujú im viaceré nefinančné benefity. Najvýraznejší nárast za uplynulé roky zaznamenali najmä firemné akcie pre zamestnancov vo forme večierkov, teambuildingov, posedení a podobne. Firmy ich organizujú oveľa intenzívnejšie ako v minulosti. Zatiaľ čo v roku 2010 uvádzalo tento benefit len 6 percent zamestnancov, v roku v 2016 to bolo až 29 percent.
zdroj: hnonline.sk
Slováci v Česku zarábajú podstatne viac ako domáci
19. 1. 2017
Po rozpade spoločného štátu bola Česká republika považovaná za bohatšieho suseda. Vzhľadom k nízkym domácim platom sa tam Slovákom oplatilo pracovať aj za cenu toho, že išlo o menej kvalifikované a horšie platené miesto. Za posledných dvadsať rokov sa ale trend obrátil a Slováci svojich bohatších príbuzných predbehli - v Česku sa im darí získavať lepšie honorovanú prácu než majú domáci.
Z najnovších dát, ktoré zverejnil Český štatistický úrad (ČSÚ), vyplýva, že Slováci usadení v Česku dnes zarábajú v priemere takmer o tretinu viac ako Česi. V roku 2015 zamestnanci s českým občianstvom poberali v komerčnej sfére priemernú mesačnú mzdu 27 520 (1018 eur) českých korún, Slováci 33 226. Ešte výraznejší odstup je na pozíciách, kde je zamestnávateľ štát alebo verejný sektor. Zatiaľčo Česi zamestnaní na úradoch a v školách predvlani zarobili 27 928 korún za mesiac, ich slovenskí kolegovia poberali v priemere 35 604 korún. Rozdiel teda je v prepočte aj približne 280 eur. Všeobecne platí, že čím odbornejšie miesto, tým väčší náskok nad Čechmi Slováci získavajú. Zatiaľčo pri nízkopríjmových robotníckych profesiách sú platy Čechov aj Slovákov takmer vyrovnané, pri kvalifikovanejších a dobre ohodnotených prácach, ako je špecializovaná medicína a IT, sa odstup zvyšuje až na polovicu.
zdroj: hnonline.sk
Nové poplatky za autá: čím staršie, tým výhodnejšie
17. 1. 2017
Ak si v súčasnosti Slovák kupuje auto, platí jednoduchá rovnica: čím výkonnejšie, tým vyšší registračný poplatok. No od februára sa do vzorca na výpočet poplatku zaráta aj vek automobilu. Bude to znamenať, že za staršie autá Slováci zaplatia menej.
To môže ľudí motivovať k tomu, aby nakupovali staršie výkonné autá v zahraničí, tvrdí viceprezident Zväzu automobilového priemyslu Jaroslav Holeček. Už dnes pritom na slovenských cestách jazdí veľa starých áut. Podľa ministerstva vnútra ich bolo v roku 2015 približne dva milióny. Z nich má vyše polovica viac ako 11 rokov.
zdroj: hnonline.sk
Slovákom nemá kto variť, reštaurácie majú problém nájsť kuchárov
11. 1. 2017
Nízke platy za náročnú prácu. Hlavné dôvody, pre ktoré na Slovensku chýba táto profesia. Kvalifikovaní kuchári radšej uprednostňujú prácu v zahraničí.
Zvyšovať ceny v jedálnom lístku si kvôli lacnej konkurencii nemôže dovoliť. Firmy už teraz podľa neho varia pod cenu. A kvôli platu kuchárov odmieta znížením nákladov variť menej kvalitné jedlá či polotovary. Po 18 rokoch sa rozhodol odísť z Bratislavy a skúsi otvoriť rodinný podnik inde. Až takmer tri zo štyroch slovenských reštaurácií čelia rovnakému problému – kto bude u nich variť. Vyplýva to z prieskumu Zväzov hotelov a reštaurácií. Nízke ohodnotenie za dlhý a náročný pracovný čas, k tomu finančne výrazne lákavejšie zahraničie podľa jej prieskumu u žiakov spôsobujú, že aj ten zvyšok, ktorý predsa len odbor doštuduje, v ňom u nás veľmi často nepracuje.
zdroj: hnonline.sk