Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Uzatvorenie mzdových listov
29. 1. 2017
Koniec kalendárneho roka a začiatok ďalšieho kalendárneho roka je jedným z tých náročnejších období v mzdovej učtárni.
Okrem spracovania výplat za mesiac december spojených s výpočtom odvodov na zdravotné a sociálne poistenie a daňovej povinnosti, je povinná mzdová učtáreň vykonať aj uzávierku v mzdovej učtárni, ktorej neodmysliteľnou súčasťou je aj ukončenie mzdových listov v mzdovej učtárni.
Kalendárny rok sa považuje súčasne za zdaňovacie obdobie, ktoré je potrebné uzatvoriť a otvoriť nové obdobie so zohľadnením výstupov z predchádzajúceho kalendárneho roka. Povinnosti sa týkajú všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, t.j. ktorí boli v roku 2016 registrovaní na daňovom úrade a ktorí vyplácali zamestnancom príjmy (peňažné aj nepeňažné) zo závislej činnosti. Povinnosti zamestnávateľa za účelom vedenia mzdových listov vychádzajú zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. Daňovníci s príjmami zo závislej činnosti, ako aj zamestnávatelia (ako platitelia týchto príjmov) sa musia daňovo vysporiadať s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.
Úrok z nadmerného odpočtu DPH
29. 1. 2017
Úrok z nadmerného sa nebude vzťahovať na všetky správcom dane neoprávnene nepriznané nadmerné odpočty.
Uvedený nový inštitút sa bude týkať len tých daňových kontrol, ktoré sa začnú v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo 5 zákona o DPH.
S účinnosťou od 1. 1. 2017 bol zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov doplnený o nové ustanovenie § 79a, ktoré upravuje náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly.
Nadmerný odpočet je výsledný vzťah platiteľa k štátnemu rozpočtu, v daňovom priznaní je uvádzaný v riadku č. 32. Ide o stav, kedy je štát povinný finančné prostriedky poukázať na účet platiteľa, ak si ich nemôže započítať s vlastnou daňovou povinnosťou ďalšieho zdaňovacieho obdobia. Samotné uplatnenie nadmerného odpočtu ešte neznamená, že platiteľ ho dostane na svoj účet bez toho, aby správca dane preveril, či jeho výška je oprávnená.
Zákon o DPH od 1. 1 2017 po novele
29. 1. 2017
Zákon o dani z pridanej hodnoty bol v roku 2016 novelizovaný len jeden krát. V nadväznosti na zmeny v zákone o dani z pridanej hodnoty bol novelizovaný aj daňový poriadok.
Novela zákona bola schválená 12. 10. 2016 – zákon č. 297/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov.
Zmeny v zákone o dani z pridanej hodnoty sa týkajú predovšetkým: prenesenia daňovej povinnosti pri dodaní stavebných prác a tovaru s inštaláciou a montážou, odloženia povinnosti samozdanenia pri nákupe tovarov zo štátov mimo Európskej únie, povinnosti daňového úradu vyplatiť úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu.
Novela daňového poriadku od januára 2017
29. 1. 2017
Novela daňového poriadku (zákon č. 298/2016 Z. z.), ktorá je účinná od 1. 1. 2017 bola vypracovaná na základe aktualizovaného akčného plánu boja proti daňovým podvodom.
Reformuje vytýkacie konanie, ustanovenie o predbežnom opatrení, námietku zaujatosti a tiež zavádza nový inštitút, ktorým je skrátené vyrubovacie konanie. Ďalšie zmeny sú vykonané na základe poznatkov z praxe alebo ide o legislatívne úpravy textu.
Základná zmena vo vytýkacom konaní (§ 17) je v tom, že sa ustanovili rozdielne následky neuposlúchnutia výzvy správcu dane na odstránenie nedostatkov podaného daňového priznania, a to podľa toho či majú vplyv na daň alebo uplatnený nárok alebo nie.
V praxi to bude znamenať, že správca dane naďalej bude vyzývať daňový subjekt vždy keď bude mať pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho príloh, pričom na ich odstránenie určí najmenej 15-dňovú lehotu. V prípade, ak daňový subjekt neuposlúchne výzvu správcu dane a neodstráni nedostatky, pričom tieto nedostatky nemajú vplyv na výšku dane, resp. na uplatnený nárok, môže ich správca dane opraviť sám. Pôjde najmä o neuvedenie zdaňovacieho obdobia, čísla SK NACE, alebo nesprávne uvedené preddavky. Pri nedostatkoch, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo na uplatnený nárok bude môcť správca dane určiť daň alebo výšku nároku v skrátenom vyrubovacom konaní, t.j. novozavedeným inštitútom, ktorým je vyrubovací rozkaz.