Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Štátna zdravotná poisťovňa navýši všeobecným lekárom kapitačné platby
25. 10. 2018
Rokovania o podmienkach navýšenia platieb ambulanciám začnú v novembri. Všeobecní lekári združení v Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska/Aliancii všeobecných lekárov Slovenska (SVLS/AVLS) dostanú od Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) od budúceho roka vyššie kapitačné platby. Zároveň sa od 1. januára 2019 upravia aj ceny bodu vybraných výkonov, ktoré všeobecným lekárom poisťovňa hradí nad rámec kapitačnej platby. Vyplýva to z memoranda, ktoré v utorok podpísali zástupcovia VšZP a SVLS/AVLS. Ako ďalej uviedla vo svojej tlačovej správe VšZP, špecifikácia detailnejších podmienok navýšenia platieb ambulanciám bude predmetom ďalších rokovaní, ktoré sa začnú v novembri. SVLS/AVLS sa v memorande zaviazali, že navýšenie finančných prostriedkov využijú predovšetkým na zlepšenie dostupnosti a skvalitnenie zdravotnej starostlivosti pre poistencov VšZP.
Iniciatívu VšZP uhrádzať nielen vyššiu kapitáciu, ale aj zvyšovať celkový príjem ambulancií lekárov, ktorí sa o pacientov starajú komplexne, ocenila aj prezidentka SVLS/AVLS Monika Palušková. "Rozširovaním kompetencií a ich úhradou nad rámec kapitácie zatraktívňujeme odbor všeobecného lekárstva a zvýšením kapitačnej platby pomáhame prevádzke ambulancií lekárov prvého kontaktu aj tam, kde je menej pacientov, napríklad na vidieku. Presadzujeme, aby pacient dostal na jednom mieste kvalitnú, bezpečnú a komplexnú zdravotnú starostlivosť," uviedla. Štátna poisťovňa zvyšovala platby za výkony členov SVLS/AVLS aj od 1. júla tohto roka. Aj vďaka týmto úpravám by podľa VšZP mali byť úhrady všeobecným lekárom od 1. januára budúceho roka medziročne vyššie o 28 %, čo v prepočte na ambulanciu s tisíckou kapitovaných pacientov VšZP znamená mesačný nárast o 797 eur.
Dôchodkový strop spôsobuje našim susedom problém
24. 10. 2018
Na to, aby sme mohli ísť do dôchodku v 64 rokoch, by sme museli ročne ušetriť približne 900 miliónov. Iba tak by sa nám podarilo udržať dlh na uzde. Podobné problémy majú aj naše susedné krajiny, ktoré nedávno schválili zastropovanie dôchodkov na podobnú úroveň ako v návrhu ústavného zákona z dielne Smeru. Pôvodne sa o ňom malo hlasovať včera, pre nedostatok ochotných poslancov sa však hlasovanie presunulo na november.
V Česku vek odchodu do penzie zastropovali na 65 rokov už vlani. Prvýkrát sa začne uplatňovať v roku 2030 a spolu s ním začne rásť aj deficit. Ako totiž upozornil ekonomický analytik Jiří Šatava pre portál Měšec.cz, „v roku 2040 iba kvôli zastropovaniu počet dôchodcov vzrastie pravdepodobne o 200-tisíc. No a rovnako sa zníži počet platcov poistného“. Výdavky spojené so starnutím populácie tak budú výraze rásť a o niekoľko dekád s nimi bude mať Česko takmer najväčšie problémy z Európskej únie. Aj napriek týmto číslam však česká vláda zatiaľ opatrenia, ktoré by negatívne vyhliadky zmiernili, nepripravuje. Podobný problém má aj Maďarsko, ktoré vek odchodu do penzie zabetónovalo na rovnakej úrovni ako Česko.
Najviac exekučných zrážok majú starobní dôchodcovia
23. 10. 2018
Za tri štvrťroky tohto roka Sociálna poisťovňa vykonala spolu 325.692 exekučných zrážok z dôchodku. Mesačné maximum dosiahol počet exekučných zrážok začiatkom roka v januári (36 879) a vo februári (36 979).
Najmenej ich bolo v septembri (34 967). Pokles súvisí najmä so zmenou životného minima, keďže od 1. júla 2018 výška zostatku dôchodku po exekučnej zrážke musí byť najmenej v sume životného minima, čo je 205,07 eura. Na konci roku 2013 sa počet exekúcií dôchodcov pohyboval mierne nad úrovňou 23 000 poberateľov mesačne. Podľa druhu dôchodku v tejto skupine výrazne dominujú poberatelia starobného dôchodku, ktorí tvoria viac ako polovicu dôchodcov s exekučnou zrážkou. Napríklad v septembri z celkového počtu 34.967 bolo 20.356 starobných dôchodcov. Druhou najpočetnejšou skupinou sú invalidní dôchodcovia. V septembri poberalo krátený dôchodok až 12.167 z nich.
Rast minimálnej mzdy ťahá ľudí z hmotnej núdze
22. 10. 2018
Pre prudký rast minimálnej mzdy sa na Slovensku posledné roky čoraz viac oplatí pracovať aj chudobným ľuďom. Za posledného päť a pol roka prestalo poberať sociálne dávky takmer 113-tisíc Slovákov a aktuálne sa v hmotnej núdzi nachádza len 71-tisíc ľudí. Ak sa v budúcom roku rozhodne dlhodobo nezamestnaný človek nastúpiť do zamestnania, jeho čistý mesačný príjem vzrastie až o 375 eur na 556 eur.
Ešte v roku 2013 človek pracujúci za minimálnu mzdu zarobil len o 117 eur viac ako človek žijúci len zo sociálnych dávok. „Razantným zvyšovaním minimálnej mzdy sa snažíme čo najviac ľudí zapojiť do pracovného procesu, a preto v budúcom roku hrubá minimálna mzda stúpne zo 480 na 520 eur mesačne v hrubom. Aj keď ja osobne nepovažujem ani takúto minimálnu mzdu za dostatočnú, a preto v jej zvyšovaní budeme pokračovať aj v ďalších rokoch,“ povedal premiér Peter Pellegrini. Cieľom je, aby minimálna mzda dosiahla 60 percent priemernej mzdy, čo aktuálne zodpovedá sume 572 eur v hrubom. Pre rok 2020 zatiaľ politici spomenuli zvýšenie minimálnej mzdy na 550 až 560 eur v hrubom. V snahe motivovať čo najviac ľudí nežiť len zo sociálnych dávok bude štát aj v budúcom roku vyplácať časť sociálnych dávok po nástupe do zamestnania. Takzvaný osobitný príspevok je prvých šesť mesiacov vo výške 126,14 eura a ďalšieho pol roka klesne na 63,07 eura. Na túto podporu majú nárok len tí ľudia, ktorí pred nástupom do zamestnania boli viac ako jeden rok bez práce. Hrubá minimálna mzda 520 eur po zaplatení daní a odvodov klesne na 430 eur v čistom. Pri využití štátneho príspevku tak dlhodobo nezamestnaný prvého pol roka zarobí v čistom 556 eur a zvyšných šesť mesiacov 493 eur. Človek žijúci len zo sociálnych dávok v prípade využitia všetkých štátnych dávok každý mesiac dostane maximálne 181 eur. „Prosperujúce firmy už dnes platia ľuďom oveľa viac ako minimálnu mzdu. No s jej prudkým zvyšovaním môžu mať problém práve podniky pôsobiace v chudobnejších regiónoch. Tiež netreba zabúdať na to, že na Slovensku máme až šesť stupňov minimálnej mzdy, čo pri niektorých profesiách značne dvíha mzdové náklady,“ uviedol tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. V prvej kategórii sú napríklad operátori výroby, upratovačky, chyžné či skladníci. Pri týchto povolaniach bude v roku 2019 minimálna mzda vo výške 520 eur v hrubom. V druhej kategórii bude minimálna mzda vo výške 624 eur v hrubom a takýto najnižší plat môžu poberať pokladníci alebo pomocné kuchárky. V treťom pásme sa minimálna mzda nachádza už na úrovni 728 eur v hrubom a za takúto najnižšiu mzdu môžu pracovať zdravotné sestry, účtovníci či hlavní kuchári. Vo štvrtej kategórii stúpa minimálna mzda na 832 eur v hrubom a na Slovensku sa týka napríklad hlavných účtovníkov alebo inštruktorov v autoškole. V predposlednom piatom pásme je minimálna mzda už na úrovni 936 eur a pracovať za ňu môžu lekári alebo manažéri výroby. V najvyššom šiestom stupni je minimálna mzda až na úrovni 1 040 eur a za menej na Slovensku pracovať nemôžu generálni riaditelia alebo primári nemocníc.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)