Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
DPH u automobile a nabíjacej stanice pre elektromobily
13. 9. 2023
Pri zdaňovaní automobilov sa v rámci EÚ v zmysle spoločných pravidiel zakotvených v Smernici Rady 2006/112/ES, uplatňuje výnimka zo všeobecných pravidiel zdaňovania DPH.
Nové dopravné prostriedky sa vždy zdaňujú v štáte určenia (spotreby). Zákon o DPH v ustanovení § 11 ods. 11 a 12 vymedzuje, čo sa pre účely DPH rozumie dopravným prostriedkom a za akých podmienok spĺňa dopravný prostriedok definíciu nového dopravného prostriedku. Podľa § 3 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok zo SR do iného členského štátu, pričom je ňou, alebo kupujúcim alebo na ich účet odoslaný alebo prepravený kupujúcemu, považuje sa na tento účel za zdaniteľnú osobu.
Uvedené sa teda týka platiteľov dane registrovaných podľa § 4, § 4a, § 5 zákona o DPH, nadobúdateľov – právnických osôb a zdaniteľných osôb ktoré nie sú platiteľmi, registrovaných podľa § 7 zákona, zdaniteľných osôb, ktoré nie sú registrované pre DPH, nezdaniteľných osôb (súkromné osoby – občania).
Zákon o DPH stanovil pre účel dodania nového dopravného prostriedku do iného členského štátu i uvedené súkromné fyzické osoby a neziskové organizácie za osoby zdaniteľné preto, aby im mohlo byť priznané právo na odpočítanie dane. Nepodnikatelia, ktorí príležitostne dodajú do iného členského štátu nový dopravný prostriedok, nemajú registračnú povinnosť. Osoby, ktoré sú zdaniteľnými osobami a príležitostne dodajú z tuzemska do iného členského štátu nový dopravný prostriedok, nezahŕňajú hodnotu predaja do obratu pre účely registrácie podľa § 4 zákona.
Dodanie nového dopravného prostriedku nebude predmetom dane
- ak nezdaniteľná osoba (občan) bude nový dopravný prostriedok darovať do iného členského štátu na základe darovacej listiny (u darcu nedochádza k dodaniu a u obdarovaného nedochádza k nadobudnutiu za protihodnotu), darca sa nepovažuje za zdaniteľnú osobu,
- ak nie je splnená ani jedna z podmienok definície nového dopravného prostriedku (najazdené km ani čas prevádzky),
- dodanie v rámci tuzemska – nepoužije sa špeciálny režim, pretože nie je splnená podmienka dodania do iného členského štátu.
Podľa § 43 ods. 2 zákona o DPH je dodanie nového dopravného prostriedku do iného členského štátu vždy oslobodené od dane bez ohľadu na to, kto je predávajúci a kto je kupujúci. Dôležité je, aby si zmluvné strany dohodli cenu bez DPH.
V zmysle § 72 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu je povinná vyhotoviť faktúru najneskôr do 15 dní od jeho dodania alebo odo dňa prijatia platby, ak bola prijatá pred dodaním. Faktúra musí obsahovať okrem náležitostí primerane podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH aj údaje o novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12 zákona, t. j. o aký druh dopravného prostriedku ide, koľko km má najazdených v čase dodania, koľko času uplynulo od prvého uvedenia do prevádzky). Na faktúre sa tiež uvedie odkaz na § 43 ods. 2 zákona, podľa ktorého sa uplatňuje oslobodenie.
K
Ročné zúčtovanie poistného SZČO podľa ZDP
12. 9. 2023
Daňovník, ktorý dosiahol v roku 2023 príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) a z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 mu vznikol nedoplatok z takýchto príjmov, uplatní nedoplatok uhradený v roku 2023 ako daňový výdavok tohto zdaňovacieho obdobia.
Spôsob jeho uplatnenia závisí od spôsobu uplatňovania výdavkov daňovníkom. U daňovníka, ktorý si v daňovom priznaní uplatní preukázateľne vynaložené daňové výdavky z účtovníctva alebo z evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov je nedoplatok poistného daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podkladom pre zaúčtovanie, resp. uvedenie v evidencii je doklad o zaplatení, v prípade vedenia podvojného účtovníctva výkaz nedoplatkov. Daňovník uplatňujúci výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky) v súlade s § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, uplatní ako daňový výdavok popri paušálnych výdavkoch aj poistné vrátane vyrovnaného nedoplatku z ročného zúčtovania poistného. Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v roku 2023 uhradil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 a skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, t. j. v roku 2023 už nepoberal príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, postupuje podľa § 32 ods. 12 zákona o dani z príjmov. V zmysle tohto ustanovenia, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (definované v § 17 ods. 9) v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto zaplatené sumy zvýši daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup.
Ak daňovník nebude mať v roku 2023 príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, z ktorých by si mohol odpočítať nedoplatok z ročného zúčtovania poistného, môže si upraviť základ dane z príjmov o tento vyrovnaný nedoplatok prostredníctvom dodatočného daňového priznania za rok 2022. Ak z ročného zúčtovania poistného vyplynul preplatok, postupuje sa rovnako ako u zamestnanca. Daň z preplatku vyberie zdravotná poisťovňa zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť z preplatku poistného za splnenú na základe § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov bez ohľadu na to, či daňovník uplatňuje preukázateľne vynaložené výdavky z vedeného účtovníctva a je povinný o vrátenom preplatku účtovať, alebo nie je povinný o vrátenom preplatku účtovať, nakoľko uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov alebo uplatňuje preukázateľné výdavky z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona. V zmysle § 17 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 zákona je splnená daňová povinnosť, sa nezahrnie do základu dane. Daňovník v daňovom priznaní preplatok z ročného zúčtovania poistného nezahrnie do príjmov v § 6 a daň vybranú zrážkou neuvedie v daňovom priznaní.
K
Zdravotné poistenie musia mať na Slovensku uzatvorené všetci cudzinci
12. 9. 2023
Na to, aby sa príslušníci cudzích krajín mohli na území Slovenska poistiť, musia splniť konkrétne kritériá. Počet cudzincov žijúcich na Slovensku podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny za posledný rok stúpol o 21 percent. Cudzinci na území Slovenska musia mať podľa zákona uzatvorené zdravotné poistenie. Na základe poistenia neskôr získajú v prípade potreby nárok na zdravotnú starostlivosť. Upozornila na to spoločnosť Fabrika.
Aby sa príslušníci cudzích krajín mohli poistiť, musia splniť niektoré kritériá, ako napríklad mať udelený trvalý pobyt na Slovensku alebo musia byť zamestnaní na území Slovenska s aspoň jednou minimálnou mzdou či vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť.
V prípade detí musí byť aspoň jeden z rodičov poistený v rámci verejného zdravotného poistenia na Slovensku. "V opačnom prípade si môžu uzatvoriť komerčné zdravotné poistenie, ktoré spĺňa legislatívne podmienky zákona o pobyte cudzincov na území Slovenska z rôznych dôvodov. Cudzinec si môže poistiť v rámci komerčného zdravotného poistenia neodkladnú, ale aj komplexnú zdravotnú starostlivosť," priblížil konateľ spoločnosti Fabrika Jan Vlček. Na Slovensku žilo v júli tohto roka viac ako 98-tisíc cudzincov. Najväčší nárast počtu zaznamenali u cudzincov z Indie, a to o 255 percent. Najpočetnejšou skupinou medzi cudzincami na Slovensku sú Ukrajinci, ktorých je viac ako 37-tisíc. Počet Srbov, ktorí pôsobia na Slovensku, sa oproti minulému roku zvýšil o 772 na 10-tisíc. Stúpol aj počet občanov z Gruzínska. V júli minulého roka ich na Slovensku žilo 982, tento rok v tom istom období ich pôsobilo na Slovensku 1 858.
S
Ročné zúčtovanie poistného
11. 9. 2023
Zdravotné poisťovne vykonajú v rámci ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2022 výpočet sumy poistného z ročného vymeriavacieho základu za všetkých platiteľov poistného.
Po vykonanom ročnom zúčtovaní poistného a vysporiadaní rozdielov z tohto zúčtovania vo vzťahu k zdravotným poisťovniam je aktuálne premietnutie nedoplatkov z tohto ročného zúčtovania do základu dane z príjmov a zdanenie preplatkov. Zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného za rok 2022 do 30. septembra 2023. U platiteľa poistného, ktorý má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2022, má zdravotná poisťovňa povinnosť vykonať ročné zúčtovanie do 31. októbra 2023. O výsledku ročného zúčtovania poistného zdravotná poisťovňa informuje výkazom nedoplatkov(v prípade, ak výsledkom ročného zúčtovania je nedoplatok) alebo oznámením o výsledku ročného zúčtovania poistného (v prípade, ak výsledkom ročného zúčtovania je preplatok).
Platiteľ poistného alebo poistenec môže do 15 dní odo dňa doručenia výsledku ročného zúčtovania poistného podať námietky voči výkazu nedoplatkov alebo podať nesúhlasné stanovisko voči oznámeniu o výsledku ročného zúčtovania poistného. Platiteľ poistného je povinný do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov uhradiť nedoplatok z ročného zúčtovania poistného.
Zdravotná poisťovňa je povinná po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátiť preplatok z ročného zúčtovania poistného platiteľovi poistného, jeho právnemu nástupcovi alebo poistencovi najneskôr do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska voči oznámeniu o výsledku ročného zúčtovania poistného alebo doručenia nového oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poistného.
Do 31. decembra 2023 je zdravotná poisťovňa povinná oznámiť výsledok ročného zúčtovania poistného poistencom a platiteľom poistného, u ktorých výsledok ročného zúčtovania (preplatok alebo nedoplatok) nedosiahol najmenej 5 eur (tento rozdiel sa nevysporiadava).
K