Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Dávka v nezamestnanosti
1. 8. 2019
V záujme znižovania administratívnej záťaže poistencov (návšteva viacerých úradov) sa v zákone o sociálnom poistení ustanovila uchádzačom o zamestnanie možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako súčasť žiadosti o zaradenie fyzickej osoby do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
V záujme zjednodušenia administratívnych procesov a s prihliadnutím na to, že jednou z podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti je zaradenie poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa ustanovilo, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny elektronicky poskytol Sociálnej poisťovni údaje relevantné pre konanie o priznaní dávky v nezamestnanosti, uvedené žiadateľom v žiadosti, bezodkladne po zaradení uchádzača do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Samotné konanie o priznaní dávky v nezamestnanosti začne až po doručení príslušných údajov pobočke Sociálnej poisťovne. V prípade, ak uchádzač do evidencie uchádzačov o zamestnanie zaradený nebude, konanie o priznanie dávky v nezamestnanosti nezačne a na žiadosť o priznanie dávky v nezamestnanosti podanej na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny sa v takýchto prípadoch nebude prihliadať.
Sociálne poistenie – novela zákona
1. 8. 2019
Novelou zákona sa vstupuje článkom I do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a článkom II do zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V nadväznosti na zavedenie daňových a odvodových zvýhodnení mzdy vyplácanej pri príležitosti letných dovoleniek (tzv. 13. plat) a pri príležitosti vianočných sviatkov (tzv. 14. plat) schválených v roku 2018, sa na obdobie pred začatím vykonávania ročného zúčtovania v sociálnom poistení, t.j. pred 1. januárom 2022, upraví určenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom z 13. platu poskytnutého zamestnancovi v roku 2021 a zo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v rokoch 2019 až 2021.
V záujme zníženia administratívnej záťaže poistencov sa zruší resp. zmierni povinnosť poistenca zúčastňovať sa niektorých výkonov lekárskej posudkovej činnosti a upraviť možnosť podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti spoločne so žiadosťou o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie priamo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Nezamestnanosť na Slovensku dosiahla v júni 4,97 %
22. 7. 2019
V porovnaní s májom 2019, keď bola 4,88 %, vzrástla o 0,09 percentuálneho bodu (p. b.). Medziročne sa znížila o 0,46 p. b. Vyplýva to z najnovšie zverejnených údajov Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) SR. Medzimesačne ovplyvnili štatistiky vysokoškoláci, ktorí pribudli na úradoch práce.
Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol ku koncu šiesteho mesiaca tohto roka 136 626 osôb. „Medzimesačne stav vzrástol o 2502 osôb, medziročne sa znížil o 13 101, čo je o 8,75 % osôb menej,“ vyčíslil v piatok generálny riaditeľ ÚPSVaR Marián Valentovič. Miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahla v júni tohto roka 6,04 %. „Medzimesačne vzrástla o 0,04 p. b., medziročne sa znížila o 0,54 p. b.,“ spresnil Valentovič. Stav celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahol v šiestom mesiaci tohto roka 166 012 osôb. Medzimesačne vzrástol o 1055 osôb. „Medziročne sa stav znížil o 15 435 osôb, čo je o 8,51 % menej,“ doplnil šéf ÚPSVaR.
Ministerstvo bude pri minimálnej mzde prihliadať na vývoj ekonomiky aj infláciu
18. 7. 2019
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predloží návrh na úpravu minimálnej mzdy do konca júla tohto roka.
Prihliadať bude na vývoj ekonomiky, spotrebiteľských cien, ale aj vývoj zamestnanosti. Sociálni partneri sa totiž nedohodli na výške minimálnej mzdy do zákonom stanovenej lehoty 15. júla.
Zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov svoje návrhy predložia rezortu práce.
Rad je teraz na ministerstve, aby prišlo s vlastným návrhom na ustanovenie výšky minimálnej mzdy v budúcom roku.
"Prioritou ministerstva a vlády naďalej zostáva zvyšovať minimálnu mzdu tak, aby sa nielen zlepšovala životná úroveň ľudí, ale aby bolo výhodnejšie pracovať aj za nižšiu mzdu, ako poberať dávky v hmotnej núdzi. Minimálna mzda má totiž aj motivačný aspekt," priblížil pre TASR riaditeľ tlačového a komunikačného odboru na ministerstve Michal Stuška. Upozornil tiež na to, že so zvyšovaním minimálnej mzdy súvisí nielen vymanenie sa z rizika chudoby pracujúcich, ale aj zvyšovanie sociálnej ochrany, teda vyššie nemocenské dávky, vyššie materské či vyššie dôchodky.
"Ministerstvo počká na návrhy sociálnych partnerov a následne predloží vlastný návrh na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady do 31. júla. Aj tento rok bude ministerstvo pri návrhu prihliadať na vývoj ekonomiky, spotrebiteľských cien či zamestnanosti," dodal Stuška.
Odborári trvajú na tom, aby minimálna mzda vzrástla na 635 eur, zástupcovia zamestnávateľov, aby bola na úrovni 552 eur, s tým, že navrhujú i zavedenie daňovej odpočítateľnej položky vo výške minimálnej mzdy, tiež navrhujú mierne poupraviť znenie platného zákona o minimálnej mzde.
Sociálni partneri však volajú aj po ustanovení mechanizmu, na základe ktorého by sa minimálna mzda pravidelne zvyšovala.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)