Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Vláda inovatívnym firmám zníži dane cez superodpočet
8. 4. 2019
Podpora vedy a výskumy inak – cez dane. Firmy, ktoré pracujú na inovatívnej technológii, majú možnosť upraviť si základ dane cez superodpočet. Kým doteraz bol superodpočet na úrovni sto percent, premiér Peter Pellegrini na podujatí HNClub avizoval 150 percent a v nasledujúcom roku 200 percent.
Aj keď nás Európska komisia kritizuje a tvrdí, že výdavky na vedu a výskum sú u nás príliš nízke na to, aby zvýšili inovácie na Slovensku, s okolitými krajinami sme na tom porovnateľne. V Česku je superodpočet vo výške 110 percent, v Poľsku sa zvýšil zo sto percent na 150 percent a v Maďarsku je vo výške 300 percent. Podľa analytikov je to však stále málo. „Spoločnosti o tejto možnosti často ani nevedia alebo si myslia, že superodpočet sa nedá uplatniť na ich činnosti,“ uviedla v rozhovore pre HN Kristína Šumichrastová, riaditeľka poradenskej spoločnosti Ayming.
Pracujúcim seniorom stúpli v januári dôchodky, rozhodnutia dostávajú priebežne
5. 4. 2019
Sociálna poisťovňa zvýšila vyše 172-tisíc dôchodkov. Sociálna poisťovňa zvýšila od 1. januára 2019 vyše 172-tisíc starobných dôchodkov a predčasných starobných dôchodkov. O zvýšení dôchodkov poisťovňa rozhodla v súlade so zákonom o sociálnom poistení do 31. marca 2019.
Rozhodnutia a oznámenia o výplate dôchodku vo zvýšenej sume sú dôchodcom zasielané priebežne po zabezpečení výplaty zvýšenej sumy starobného dôchodku. Niektorým dôchodcom tak budú doručené v priebehu mesiaca apríl 2019, čo však nebude mať vplyv na zvýšenie ich dôchodku a ani na doplatok patriaci za obdobie od 1. januára 2019 do dňa predchádzajúceho výplatnému termínu dôchodku v apríli 2019. Rozhodnutie o dôchodku a oznámenie o výplate bude doručené poštou výlučne dôchodcom, ktorí nemajú aktivovanú elektronickú schránku. Dôchodcom, ktorí majú aktivovanú elektronickú schránku, ich poisťovňa zašle iba do aktivovanej elektronickej schránky.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Brusel dal stop Dankovej dani
3. 4. 2019
Reťazce „daň z potravín“ zatiaľ platiť nebudú. Včera o tom rozhodla Európska komisia, ktorá vydala predbežné opatrenie na pozastavenie zákona o 2,5 percenta vysokom osobitnom odvode obchodných reťazcov z dielne šéfa parlamentu a predsedu SNS Andreja Danka. „Odvod je v súlade s európskou legislatívou bez akýchkoľvek problémov,“ reagoval Danko na rozhodnutie Komisie s tým, že odvod bude ďalej presadzovať. O pár minút neskôr však informoval, že pripraví návrh zákona, ktorým osobitný odvod zruší.
Komisia k zablokovaniu odvodu pristúpila pre obavy, že na Slovensku dochádza k selektívnemu zvýhodňovaniu jednej skupiny maloobchodníkov oproti ich konkurentom. Ak by sa tieto výčitky potvrdili, zákon by bol v rozpore s pravidlami Európskej únie v oblasti štátnej pomoci. „Vzhľadom na predbežné opatrenie Európskej komisie zostáva slovenský zákon o mimoriadnom odvode pre reťazce síce platný a účinný, nesmie sa však aplikovať. To znamená, že reťazce nebudú platiť mimoriadny odvod,“ vysvetlil Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing.
Dôchodkové stropy si vyžiadajú 140 miliárd
1. 4. 2019
Stovky eur. Aj o toľko nižšia môže byť v dôsledku zastropovania odchodu do dôchodku penzia budúcich dôchodcov. Parlament totiž včera schválil ústavný zákon, ktorý určuje maximálny vek na odchod do penzie na 64 rokov. Na jednej strane sa pod nižšie dôchodky podpíše fakt, že ľudia budú kratšie pracovať. Ako priznali samotní predkladatelia v doložke vplyvov, „dôchodcovia budú síce poberať dôchodok dlhšie, ale v nižšej výške“. Na druhej strane však bude potrebné pokryť zvýšené náklady Sociálnej poisťovne. Ekonóm z Univerzity Mateja Bela Ján Šebo vypočítal, že ak by sa to riešilo znižovaním penzií, ľudia, ktorí vstúpili na pracovný trh v roku 2017, by mali svoj prvý dôchodok o približne 200 eur nižší ako v prípade, že by sa udržal aktuálny systém.
Ten je však podľa jedného z predkladateľov zákona a predsedu strany Smer-SD Roberta Fica zlý. „My nechceme, aby ľudia zomierali pri stroji,“ uviedol na včerajšej tlačovke s tým, že o nejaký čas by dosiahol vek odchodu do penzie 70 rokov. Aktuálne sa totiž odvíja od priemerného veku dožitia. To však neznamená, že na dôchodku ľudia budú žiť kratšie. Tento systém zabezpečuje, aby sa počet rokov na penzii nezvyšoval nad udržateľnú mieru, ale aby zostal približne na rovnakej úrovni. Smeru sa návrh podarilo schváliť vďaka podpore SNS, ale aj opozičnej ĽSNS a Sme rodina. Návrh taktiež podporili piati nezávislí poslanci. Na to, aby zákon prešiel, však Smeru ešte stále chýbali dva hlasy. Tie mu nakoniec zabezpečila strana Most-Híd, a to napriek tomu, že sa pôvodne vyjadrila, že návrh nepodporí. Zákon začne platiť od júla tohto roka, prvýkrát sa v praxi prejaví po roku 2023.