Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Zrušenie odvodových stropov spôsobí odchod expertov
2. 8. 2021
Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) nesúhlasí s návrhom na zrušenie odvodových stropov, tak ako ho prezentoval minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).
Tento krok je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády, neprispeje k stabilizácii ekonomiky v súčasnom pandemickom období a v konečnom dôsledku spôsobí odlev vysoko kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia, uviedla SOPK.
„Vláda SR vo svojom programovom vyhlásení deklarovala ako jeden z cieľov zníženie vysokého odvodového zaťaženia, takže návrh na zrušenie odvodových stropov je v rozpore s tým, k čomu sa vláda pred viac ako rokom zaviazala,“ tvrdí komora.
V súčasnosti podľa SOPK absolútne nie je dôvod rušiť stropy na platenie sociálnych odvodov, keďže situácia v podnikoch v dôsledku pandémie ochorenia Covid-19 stále nie je stabilizovaná.
V
Vylúčiť daňovo nespoľahlivé osoby má novela daňového poriadku
7. 7. 2021
Vylúčiť daňovo nespoľahlivé osoby má novela zákona o správe daní (daňový poriadok) z dielne Ministerstva financií, ktorú v stredu prerokovala a schválila vláda. Účinnosť novely zákona sa navrhuje od 15. novembra 2021.
"Primárnym cieľom predkladaného návrhu je vytvorenie nových efektívnych nástrojov v boji proti daňovým podvodom a motivácia daňových subjektov k dobrovoľnému plneniu svojich daňových povinností," spresnil v dôvodovej správe rezort financií.
Zmenou má prejsť hodnotenie daňových subjektov, tzv. index daňovej spoľahlivosti. Daňové subjekty, ktoré budú zodpovedne pristupovať k svojim daňovým povinnostiam (napríklad včasné podávanie daňových priznaní a platenie dane), budú odmeňované benefitmi. Naopak, tí podnikatelia, ktorí nebudú hodnotení ako spoľahliví, budú motivovaní k zodpovednejšiemu prístupu.
V neposlednom rade na skvalitnenie výberu daní a očistenie podnikateľského prostredia prispeje podľa MF aj vylúčenie daňovo nespoľahlivých osôb.
V
Dnes je posledný deň na podanie a zaplatenie daní
2. 7. 2021
Na podanie odloženého daňového priznania k dani z príjmov zostáva už iba jeden deň. Daňovníci, ktorí si jeho podanie odložili, tak musia spraviť do stredajšej polnoci.
Predĺžiť si lehotu na jeho podanie totiž už nie je možné. Daňové priznanie je treba nielen podať, ale daň musia klienti aj zaplatiť, upozornila Finančná správa.
Ak daňovníkovi, ktorý si odložil podanie daňového priznania do 30. júna, vznikne preplatok na dani, finančná správa mu ho vráti najneskôr do 9. augusta. Tí, ktorí si odložili podanie, môžu poukázať aj podiel zaplatenej dane v predĺženom termíne.
Do konca septembra môžu podať daňové priznanie len daňovníci, ktorí majú príjmy zo zahraničia. Tí si mohli lehotu predĺžiť o šesť mesiacov.
Finančná správa zároveň pripomenula, že daňovníci sa pre krízu spôsobenú novým koronavírusom mohli vyhnúť vyrubeniu úroku z omeškania a uloženiu pokuty za nepodanie daňového priznania za obdobie od 12. marca do 31. decembra minulého roka. Splniť si svoje povinnosti ale musia do 30. júna tohto roka.
V
Orgány štátnej správy
25. 6. 2021
Slovenská republika patrí medzi niekoľko krajín EÚ, ktoré ešte neposkytujú nadmerne zadlženému obyvateľstvu bezplatné dlhové poradenstvo.
Analýzy z činnosti dlhových poradní v rôznych krajinách ukázali, že každé euro vložené štátom do fungovania bezplatného dlhového poradenstva prináša návratnosť 3 až 5,30 eur dôsledkom zníženia sociálnych dávok pre nadmerne zadlžených, zvýšenia miery ich zamestnanosti, prijatím dlhodobého (stabilného) a lepšie plateného zamestnania klientom (dôsledkom eliminácie jeho obáv z exekúcie jeho príjmov a pod.). Zároveň zahraničné analýzy ukazujú, že vybudovanie naozaj prepracovaných a kvalitných procesov dlhového poradenstva (najmä s dôrazom na emaily a chatbot) umožňuje následne znížiť náklady poskytovania dlhového poradenstva na jednu tretinu, čo si však vyžaduje nastavenie myslenia klientov tak, aby tieto metódy poradenstva akceptovali. Výskumy z Veľkej Británie ukazujú, že s dlhovým poradenstvom je celkovo spokojná veľká väčšina klientov (61% deklaruje, že im dlhové poradenstvo pomohlo oddlžiť sa, 85% deklaruje, že získali užitočné informácie). Staršie výskumy z Nemecka poukazujú na fakt, že suma dlhov klientov klesla celkovo až o 33%.
Nadmerné zadlženie (stav, kedy jednotlivec alebo domácnosť už ďalej nedokáže sám/sama manažovať svoje dlhy a splácať ich, pričom často upadá do dlhovej špirály a následne aj do exekúcie, či osobného bankrotu a dostáva sa svojimi postojmi do následnej sociálnej izolácie), vzniká najmä v dôsledku straty príjmu zo zamestnania, podnikania, ako následok rozvodu, separácie alebo ako následok choroby svojej či člena domácnosti, ktorá si buď vyžaduje nákladné liečenie alebo si vyžaduje mieru starostlivosti o chorého, ktorá neumožňuje zotrvať v zamestnaní či podnikaní. Je preto potrebné utvoriť podmienky na preventívne opatrenia vzniku nadmerného zadlženia obyvateľstva a intervencie v prípade, ak už nadmerné zadlženie vzniklo, konkrétne na realizáciu aktivít zameraných na poskytovanie bezplatného dlhového poradenstva. Cieľom tohto špecifického poradenstva je tiež pomôcť jednotlivcovi zmeniť jeho celkové postoje, správanie, úroveň jeho individuálnej finančnej gramotnosti a rozpočtovej zodpovednosti tak, aby opakovaniu nadmerného zadlženia aktívne predchádzal. Hoci je zrejmé, že toto sa nepodarí vo všetkých prípadoch a pre určité percento klientov bude poradenstvo ukončené neúspechom buď preto, lebo úroveň ich zadlženia a potenciál príjmov nedávajú žiaden výhľad na primerané zníženie zadlženia, alebo kvôli jeho postojom, keď si ani pri maximálnej snahe poradcu klient neuvedomuje rozsah a obsah svojho problému a nespolupracuje s poradcom.
K