Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Zaokrúhľovanie preddavkov v bankách
27. 12. 2008
Samoplatcovia a živnostníci platiaci preddavky do Sociálnej a zdravotných poisťovní by si v prvých týždňoch budúceho roku mali nájsť čas na návštevu banky.
Podľa
zákona sa o eure sa aj tieto poplatky budú zaokrúhľovať smerom na najbližší eurocent nadol. Banky
však tieto peňažné údaje budú zaokrúhľovať matematicky. Tak sa môže stať, že
vznikne drobný rozdiel z dôvodu iného spôsobu zaokrúhľovania. Klienti by si
preto mali skontrolovať, či zaokrúhlená suma zodpovedá zákonným pravidlám.
Rozdiely
sa budú vyrovnávať v ročnom zúčtovaní za rok 2009, teda v roku 2010. Rovnaký scenár ako pri platbách do
zdravotnej poisťovne treba použiť aj pri odosielaní preddavkov do Sociálnej poisťovne.
O
výške zmienených platieb sa klienti môžu informovať priamo v poisťovniach
telefonicky, mailom alebo na webstránkach.
Zmena výšky odvodov na zdravotné poistenie
27. 12. 2008
Najnižší odvod na zdravotné poistenie sa od 1. januára mení pre SZČO na 41,37 eura a pre samoplatiteľa na 26,74 eura. Odvody sa menia v súvislosti s úpravou minimálnej mzdy.
Mení
sa aj maximálna výška preddavkav na 280,86 eura, ktorá je pre všetkých
platiteľov poistného rovnaká.
SZČO
so zdravotným postihnutím, ktorá nie je poberateľom invalidného dôchodku, sa
zvýši preddavok na 20, 68 eura. SZČO poberajúca invalidný
dôchodok nemá zákonom určenú minimálnu výšku
preddavku.
Upravené
preddavky SZČO a samoplatitelia zaplatia prvýkrát za január 2009 najneskôr do
8. februára.
Zahraniční investori vytvoria vyše päťtisíc pracovných miest
27. 12. 2008
V roku 2009 by na Slovensku mohli zahraniční investori vytvoriť vyše päťtisíc nových pracovných miest.
V rokoch 2004 až 2011 by to malo byť celkom vyše 18 tisíc pracovných miest. Najviac zahraničných investorov pôsobí v košickom, nitrianskom a banskobytrickom kraji. Na vzdelávanie zamestnancov štát pridelil investorom miliardové prostriedky.
Bezpečnosť vo firemnej stratégii
26. 12. 2008
Zákony sa sústreďujú na zodpovednosť firmy voči zamestnancom a vonkajšiemu prostrediu. Menej sú ošetrené škody, ktoré môžu vzniknúť vo vnútri firmy a dokážu jej spôsobiť existenčné problémy.
Preto by súčasťou firemnej stratégie malo byť aj riadenie
rizík. Mnohí podnikatelia sa však odmietavo
stavajú ku kontrolám bezpečnostných technikov alebo úradníkov zo štátneho
dozoru. Pritom stačí malá nepozornosť zamestnanca, vinou ktorej vznikne požiar a úspešná firma je na kolenách.
Podmienky povinného zmluvného poistenia stanovuje
legislatíva. Zákony sa sústreďujú na
zodpovednosť firmy voči zamestnancom a vonkajšiemu prostrediu. Menej sú
ošetrené škody, ktoré môžu vzniknúť
vnútri areálu a dokážu spôsobiť existenčné problémy.
K najčastejším nedostatkom patria:
- nedostatočné poistky,
- nevyhovujúce bezpečnostné audity,
- narkomani a bezdomovci,
- nepozorní a ľahostajní zamestnanci,
- zanedbávanie a podceňovanie bezpečnostných školení.
Tí, čo riziko poznajú, sú podstatne opatrnejší než tí, čo
ešte žiadnu škodu nezažili. Štatistiky
hovoria, že Slováci sú málo opatrní. Častejšie napríklad
porušujú zákaz fajčenia.