Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Daňové priznania sú prístupné aj na internete
17. 2. 2009
Tlačivá daňových priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2008 sú sprístupnené aj na internete. Ide o daňové priznania fyzických osôb typ A a typ B.
Do konca marca sú povinní podať daňové
priznanie k dani z príjmov fyzických osôb daňovníci, ktorých zdaniteľné príjmy
za minulý rok presiahli 49 248 Sk (1,635 tis. €). Do rovnakého termínu sú
povinní aj daň zaplatiť. Peňažné údaje v daňovom priznaní sa uvádzajú ešte v
slovenských korunách. Sumu dane na úhradu je potrebné prepočítať konverzným
kurzom na eurá a zaokrúhliť na eurocenty smerom nadol v oddieli pomocných
výpočtov.
Povinný podať daňové priznanie je aj daňovník,
ktorý do 16. februára nepožiadal svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného
zúčtovania preddavkov na daň za minulý rok, alebo mu nepredložil všetky
požadované doklady v ustanovenom termíne.
Daňové priznanie daňovník podáva miestne
príslušnému daňovému úradu. Miestna príslušnosť sa riadi trvalým pobytom
fyzickej osoby, inak miestom, kde sa obvykle zdržuje. V daňovom priznaní je
daňovník povinný daň si sám vypočítať a uviesť tiež prípadné výnimky,
oslobodenia, zvýhodnenia, úľavy a vyčísliť ich výšku.
Rokovania o zvýšení hranice pre registráciu platiteľov DPH
16. 2. 2009
Rezort financií má rokovať s Európskou komisiou o zvýšení hranice pre registráciu DPH zo súčasných 35 tisíc eur na predchádzajúcu úroveň 49,79 tisíca eur. Dostal to ako úlohu od Rady pre hospodársku krízu.
Na rokovaní odznela tiež požiadavka, aby Ministerstvá
financií a práce vypracovali nové kritérií, podľa ktorých sa bude
prepočítavať výška odvodov. Nemalo by to už byť z výšky minimálnej mzdy. Pôjde
o nadviazanie odvodov na nejaké percento z priemerného zárobku v národnom
hospodárstve, alebo o nadviazanie na životné minimum.
Celková zamestnanosť počas posledných troch mesiacov stúpla
16. 2. 2009
Podľa piatkového rýchleho odhadu Štastického úradu počas posledných troch mesiacov 2008 na Slovensku pracovalo o 2,2 percenta ľudí viac ako v rovnakom období prechádzajúceho roku. Vo vývoji zamestnanosti, produkcie a tržieb bola na tom najhoršie priemyselná produkcia.
Poklesu zamestnanosti by mali zabrániť protikrízové opatrenia, ktoré
minulý týždeň schválila vláda. Medzi nimi je napríklad zakladanie sociálnych
podnikov, preplácanie odvodov firmám, ktoré sa dostanú do problémov a príspevky
nezamestnaným, ktorí sa rozhodnú založiť si živnosť a prevádzkovať ju
počas dvoch rokov.
Najväčšie priemyselné firmy si chcú svojich ľudí
udržať. Podarí sa im to len vtedy, ak sa opätovne neprepadne dopyt. Zatiaľ
pristupujú k redukcii pracovného času pred redukciou stavu zamestnancov.
Pri výpovediach treba dodržiavať zákon
13. 2. 2009
Najbezpečnejším spôsobom skončenia pracovného pomeru zostáva dohoda so zamestnancom. V prípade, ak sa strany nedohodnú, môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer výpoveďou z dôvodu, že sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, o znížení stavu s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Výpoveď možno dať v prípade, že nemáte možnosť zamestnanca
ďalej zamestnávať v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo
zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu v tomto mieste
alebo podrobiť sa príprave na túto inú prácu.
Vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému
stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca. Výpoveď je
neplatná, ak nebola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov, v prípade,
že títo u zamestnávateľa pôsobia.
Hromadné prepúšťanie má tiež svoje pravidlá. Považuje sa zaň rozviazanie pracovného
pomeru počas 90 dní s najmenej dvadsiatimi zamestnancami. Zamestnávateľ je
povinný najneskôr mesiac pred začatím hromadného prepúšťania prerokovať so
zástupcami zamestnancov, prípadne priamo s dotknutými zamestnancami opatrenia
umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu alebo ho obmedziť. Písomnú informáciu
o výsledku prerokovania musí
zamestnávateľ predložiť úradu práce a zástupcom zamestnancov. Zamestnancovi je
možné dať výpoveď z organizačných
dôvodov najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej
informácie príslušnému úradu práce.
Ak však zamestnávateľ miesto z dôvodu hromadného
prepúšťania zruší, nemôže ho znova
obsadiť tri nasledujúce mesiace. A to
nielen pozíciu s rovnakým názvom, ale ani
pozíciu s iným názvom ale s
rovnakou náplňou práce.