Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Štátne poisťovne sa nezlúčia
15. 1. 2009
Spojenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne zatiaľ nie je na programe dňa. Nesúhlasia s ním poisťovne a neodporúča ho ani ministerstvo zdravotníctva.
Zlúčenie by bolo pozitívne len v tom prípade, ak by celé verejné zdravotné
poistenie vykonávala len jedna zdravotná poisťovňa a súkromné zdravotné
poisťovne by vykonávali individuálne zdravotné poistenie.
Mýto sa začne vyberať až o rok
15. 1. 2009
Mýto od majiteľov nákladných áut, kamiónov či dodávok nad 3,5 tony sa na slovenských diaľniciach a rýchlostných cestách začne vyberať až od januára budúceho roku.
Podľa ministra dopravy by skúšobná prevádzka mala byť
spustená v decembri t. r. a naostro by sa s výberom mýtneho začalo od januára 2010.
Dôchodcovia si otvárajú bežné účty
15. 1. 2009
Koncom roka boli banky zaplavené seniormi. Dôvodom bolo, aby im finančné ústavy koruny bez problémov zamenili za eurá.
Najčastejšie si
zriaďovali termínované vklady alebo vkladné knižky. Mnohí však využili aj
zvýhodnené seniorské či iné účty.
Prvá skúsenosť s bankou mnohých seniorov viedla k tomu, že
si otvorili bežné účty. Banky očakávajú, že tento bankový produkt, ktorý nie je
určený na šetrenie, ale na uľahčenie manipulácie s peniazmi určenými na
domácnosť, budú seniori využívať čoraz viac.
Banky si dôchodcov ako klientov cenia. Svedčí o tom
rozsiahla ponuka seniorských účtov. Aj keď je ich príjem malý, je pravidelný a
ak majú z čoho, sú naučení sporiť.
Čo jednotlivé
banky seniorom ponúkajú:
ČSOB
Nemá špeciálny produkt, na výber sú produkty pre bežných
klientov (napríklad ČSOB Pohoda). Zriadenie účtu: najviac 2,19 eura (66
Sk), zrušenie: 6,64 eura (200 Sk)
Dexia banka Slovensko
Dôchodcovský špeciálny účet so zvýhodnenou úrokovou sadzbou,
partner klienta môže mať dôchodcovský účet vedený zdarma. Zriadenie účtu: 0 eur, zrušenie: 0
eur
OTP Banka Slovensko
OTP Senior Konto s úľavami na poplatkoch. Zriadenie účtu: 0
eur, zrušenie: 3,32 eura (100 Sk)
Poštová banka
Postkonto Senior so zľavami na poplatkoch, zvolenú hotovosť
prinesie domov poštárka.
Zriadenie účtu: 0 eur, zrušenie: 0
eur
Slovenská sporiteľňa
Sporožíro senior, úľavy na poplatkoch. Zriadenie účtu: 0
eur, zrušenie: 6,64 eura (200 Sk)
Tatra banka
Nemá špeciálny produkt, na výber sú produkty pre bežných
klientov (napríklad Tatra Classic TB). Zriadenie účtu: 0
eur, zrušenie: 0 eur
UniCredit Bank
Senior Balík, úľavy na poplatkoch. Zriadenie účtu: 0,33 eura
(9,90
Sk), zrušenie: 6,64 eura (200 Sk)
Volksbank Slovensko
Konto tretieho veku, zvýhodnené poplatky. Zriadenie účtu: 0
eur, zrušenie účtu: 0 eurVÚB
VÚB senior s úľavami na poplatkoch. Zriadenie účtu: 0,30
eura (9
Sk), zrušenie: 0 eur
Mzdy v priemyselných odvetviach klesajú
15. 1. 2009
Štatistický úrad pokračuje v zverejňovaní čiernych štatistických správ. Priemyselná produkcia pre menší záujem zahraničia klesá. Strácajú najmä automobilky.
K tomu sa pridáva aj pokles reálnych miezd nielen v
priemysle, ale aj v doprave, stavebníctve, veľkoobchode a reštauračných
službách. Pokles reálnych miezd neznamená, že zamestnanci zarobili menej ako
vlani, ale to, že ich mzdy buď stagnujú alebo rastú v priemere pomalšie ako
ceny v obchodoch.