Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Podľa SDKÚ čelí druhý pilier zániku
13. 3. 2009
Prijatím novely, ktorá dôchodkovým správcovským spoločnostiam (DSS) výrazne znižuje fixný poplatok za správu majetku v ich fondoch, druhý pilier čelí možnosti zániku. Vyhlásil to na dnešnom stretnutí s novinármi jeden z poslancov NR SR za opozičnú SDKÚ-DS.
Upozornil, že základné nebezpečie je podľa Národnej banky Slovenska v
tom, že tí, ktorí spravujú tie peniaze,
nebudú mať ani na základnú prevádzku. Poslanec
vytkol Vláde SR aj skutočnosť, že príslušná novela prešla len skráteným
legislatívnym procesom.
Apeluje na prezidenta, aby využil
svoje právo a nepodpísal túto novelu, vrátil ju naspäť do parlamentu a otvoril
tak možnosť celospoločenskej diskusie.
Poistenci zmenili poisťovne ale nevrátili preukazy
13. 3. 2009
Vyše 18 000 poistencov svojej pôvodnej zdravotnej poisťovni nevrátilo v tomto roku po prepoistení sa preukaz poistenca. Poistencom za nevrátenie preukazu pritom hrozí pokuta až do výšky 165 €.
Informoval o tom predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Napriek tomu je toto číslo približne päťkrát nižšie ako v minulosti. Najviac
nevrátených preukazov eviduje Zdravotná poisťovňa Dôvera. Nasleduje Všeobecná
zdravotná poisťovňa, Union zdravotná poisťovňa a Spoločná zdravotná poisťovňa.
Najmenej nevrátených preukazov
zaznamenala Apollo zdravotná poisťovňa.
Najvyššia možná sankcia čaká na
tých, ktorí sa prepoisťujú každý rok a pravidelne si neplnia svoje povinnosti,
ako aj na tých, ktorí nezabránia zneužitiu svojho preukazu. Pokutovanie však
nie je vylúčené ani v ostatných
prípadoch. Predseda Úradu sa domnieva,
že množstvo poistencov vráti preukazy ešte v nasledujúcich dňoch. Ak tak urobia, môžu sa sankcii vyhnúť. Úrad to môže zohľadniť. V minulom roku Úrad
pokutoval asi 2 000 poistencov.
Zdravotnú poisťovňu môžu poistenci zmeniť vždy raz do roka, pričom
prihlášku do novej zdravotnej poisťovne musia podať do 30. septembra. Klientom
novej poisťovne sa stávajú vždy k 1. januáru nasledujúceho roka. Preukazy
pôvodnej poisťovne je potrebné vrátiť
do 8. januára. Od začiatku tohto roka zmenilo zdravotnú poisťovňu na Slovensku
178 916 poistencov.
Zástupcovia živnostníkov budú od štátu žiadať nižšie odvody na nemocencké
12. 3. 2009
Zníženie alebo dočasné zrušenie odvodov na nemocenské poistenie pre malých podnikateľov budú žiadať od štátu zástupcovia živnostníkov. Zníženie odvodov by podľa nich pomohlo ľahšie znášať dopady hospodárskej krízy a podporiť podnikanie.
Možné úpravy v nemocenskom poistení
sa podľa ministerstva práce zvažujú. V rámci protikrízových opatrení odobril
parlament zníženie iného povinného odvodu.
Parlament súhlasil s návrhom vlády, aby sa príspevky do tzv. fondu
solidarity znížili od apríla na 2 % zo súčasných 4,75 % vymeriavacieho základu.
Odvody živnostníkom na čas klesnú
11. 3. 2009
O niečo pomalšie by v budúcnosti mali rásť odvody živnostníkov na sociálne a zdravotné poistenie. Výška týchto odvodov sa od budúceho roku už nebude odvíjať od minimálnej ale od priemernej mzdy.
Pomalší rast priemernej mzdy by mal mať priaznivý vplyv aj na výšku odvodov. Novinku včera
schválil parlament v rámci štátnych opatrení na boj proti kríze. Okrem
odpojenia odvodov od minimálnej mzdy
poslanci živnostníkom schválili aj zníženie sadzby odvodov do rezervného
fondu solidarity. Úľava by mala platiť do konca budúceho roka.
Napriek obidvom novinkám minimálne odvody stúpnu na
141,89 €, takže oproti dnešku si živnostníci priplatia približne 2,5 €. Ak by
však nebolo došlo k týmto zmenám rast minimálnych odvodov by bol ešte vyšší.
Nový systém je spravodlivejší aj podľa Slovenského
živnostenského zväzu, ktorý tieto zmeny presadil. Obmedzí totiž politické
vplyvy, pretože o minimálnej mzde a teda nepriamo aj o výške odvodov rozhoduje
vláda. Priemernú mzdu neovplyvní nikto, len reálna situácia v národnom
hospodárstve.