Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Dôchodok už nie je len starosťou štátu
4. 6. 2009
Kto si bude chcieť na penzii udržať svoj štandard, musí na to myslieť už vopred. Okrem toho, čo je určené zákonom, teda povinné odvody, ľudia by mali sporiť či investovať.
Tak, aby v čase, keď už
nebudú schopní pracovať z objektívnych dôvodov, mali príjem v podobe renty,
alebo majetok, ktorý prípadne budú môcť predať, čo by zlepšilo ich finančnú
situáciu.
Základným predpokladom vyššieho dôchodku je
zvýšená ekonomická aktivita občana, ktorá zaručuje vyšší zárobok.
Práve k nemu vedie cesta cez vzdelanie. Ľudia
by sa mali maximálne snažiť uvažovať v dlhodobom horizonte. Investícia do
vzdelania sa vždy vráti. A pri vyššom príjme sa ľahšie hľadajú aj cesty na
prilepšenie si na penziu.
Podľa odborníkov sú dobrými investíciami aj
vlastné bývanie, podpora vzdelania detí, či rôzne pripoistenia.
Priemerná reálna mzda počas roka stúpne
4. 6. 2009
Analytici očakávajú, že počas tohto roka priemerná reálna mzda stúpne. Predpokladajú, že nominálna mzda v priemere za celý rok dosiahne úroveň približne 755 €. Reálne, teda po zohľadnení inflácie, by mzdy v porovnaní s minulým rokom mali vzrásť približne o 2 %.
Rast
bude čiastočne brzdiť pokles zahraničného aj domáceho dopytu. Výnimkou môžu byť
odvetvia, ktoré dokážu zužitkovať stabilitu člena eurozóny a oproti susedným
trhom aj priaznivejšie nastavenie menovej politiky Európskej centrálnej
banky. K poklesu nemusí dôjsť ani v
odvetviach, v ktorých sa nadnárodné koncerny so závodmi vo viacerých krajinách
regiónu rozhodnú pre výhody "eurového" Slovenska pri geografickom
optimalizovaní výrobných kapacít.
Doba poistenia v nezamestnanosti
3. 6. 2009
Zákon o sociálnom poistení definuje, čo sa považuje za dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorá je rozhodujúca pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.
Osoby pracujúce na základe dohôd o
prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
(dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti) na rozdiel od
zamestnancov v pracovnom pomere, nie sú povinne poistené (zamestnávateľ za
nich poistné neplatí).
Nárok na dávku v nezamestnanosti im môže vzniknúť len
vtedy, ak sa dobrovoľne poistia a samy si budú platiť poistné. Na vznik nároku
na dávku pri dobrovoľnom poistení stačí doba poistenia najmenej dva roky, čiže
730 dní v posledných štyroch rokoch. Spätne sa poistné na poistenie v
nezamestnanosti doplatiť nedá. Doba poistenia sa počíta až odo dňa doručenia
prihlášky dobrovoľne poistenej osoby do sociálnej poisťovne.
Osoby, ktoré nie sú povinne poistené, by teda mali
zvážiť dopredu, či si budú platiť poistenie v nezamestnanosti dobrovoľne.
Podpora štátu pre sociálne odkázaných
3. 6. 2009
Od sepembra sa upravujú niektoré dávky nízkopríjmových domácností. Ide o dávku v hmotnej núdzi. Životné minimum sa zvyšuje od júla.
Dávka v hmotnej núdzi od septembra
nová
dnes
jednotlivec
60,50 €
58,43 €
jednotlivec s dieťaťom
(najviac so štyrmi deťmi)
115,10 €
109,54 €
dvojica bez detí
105,20 €
101,58 €
dvojica s dieťaťom
(najviac so štyrmi)
157,60 €
150,04 €
jednotlivec s viac ako štyrmi
deťmi
168,20 €
59,34 €
dvojica s viac ako štyrmi deťmi
212,30 €
201,16 €
príplatok tehotnej žene a rodičovi
dieťaťa do jedného roku
13,50 €
12,95 €
príplatok pre školopovinné dieťa
17,20 €
16,60 €
Ľudí odkázaných na dávku v hmotnej núdzi neustále pribúda. Z marcových necelých 154–tisíc, ich bolo v apríli už vyše 159–tisíc. Nárast
odkázaných na dávku súvisí s rastúcou nezamestnanosťou najmä v hladových
dolinách Slovenska.
Niektorí peniaze navyše dostanú už skôr. Od júla sa totiž zvyšuje životné
minimum. Miesto súčasnej sumy 178,92 €
bude hranica odkázanosti pre jedného dospelého predstavovať 185,19 €. Vďaka tomu získa viac ľudí nárok na
sociálne dávky či kompenzačné príspevky. Mierne porastie aj výška samotných
príspevkov – na osobnú asistenciu či na
prepravu.
Životné minimum od júla
- pre dospelú
osobu sa zvýši zo 178,92 € (5 390 Sk) na 185,19 € (5 579
Sk)
- pre ďalšiu
dospelú osobu sa zvýši zo 124,81 € (3 760 Sk) na 129,18 €
(3 892 Sk)
- pre
nezaopatrené alebo neplnoleté dieťa sa zvýši z 81,66 € (2 460 Sk) na 84,52
€ (2 546 Sk)
Príspevok na bývanie
- 55,80
€, ak ide o občana v hmotnej núdzi (dnes
52,12 €)
- 89,20
€ ak, ide o občana v hmotnej núdzi a osoby s
ním posudzované (dnes 83,32 €)