Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Porastú dane z alkoholu a hazardných hier
13. 7. 2009
Podľa slov ministra financií sa okrem toho žiadne významnejšie zvyšovanie daní na Slovensku nechystá. Nie je to nevyhnutné.
Nastavenie daňového systému však
napriek tomu bude v budúcnosti potrebné prehodnotiť. Minister označil za
absurdné tvrdenia, že je možno znižovať dane a ešte extenzívnejšie financovať
niektoré aktivity.
Podľa ministra financií Slovensko aj napriek
výraznému poklesu daňových príjmov vplyvom hospodárskeho spomalenia nie je v
takej zlej rozpočtovej situácii, že by jediným východiskom z nej malo byť
radikálnejšie zvyšovanie daní. Sociálny štandard obyvateľov by nemal byť
dotknutý.
Existenčné dôvody nútia ľudí pracovať pod cenu
10. 7. 2009
Kríza mnohým zamestnancom nedáva na výber a z existenčných dôvodov sú nútení často pracovať pod cenu. V máji tohto roka prvýkrát od februára 2006 medziročne klesli platy v slovenskom priemysle.
Podľa informácií Štatistického úradu sa oproti
máju 2008 sa priemerná nominálna mzda znížila o 1,3 percenta, reálna - očistená
od inflácie - dokonca o 3,4 percenta.
Pokles reálnej mzdy je podľa niektorých
analytikov spôsobený najmä rôznymi odstávkami výroby a skrátenými pracovnými
týždňami, kedy zamestnanci dostávajú
iba 60 % mzdy. Ak sa výroba začne oživovať, možno očakávať, že rast miezd sa
bude pohybovať okolo nuly.
Medzi najlepšie a najhoršie plateným odvetvím
sú rozdiely v mzdách takmer päťnásobné. Vedú ľudia pracujúci v informáciách a
komunikáciách s priemerným platom vyše 1500 €. Najnižšie mzdy zaznamenali
zamestnanci reštaurácií a pohostinstiev s priemerom 340 €.
Vysoké rozdiely v zárobkoch v rozličných
sektoroch budú pravdepodobne pretrvávať aj naďalej.
Slovenská vláda dane zvyšovať neplánuje
8. 7. 2009
V rozhovore pre britský denník Financial Times to povedal minister financií Ján Počiatek s tým, že stúpnuť by mohli možno iba dane z hazardných hier či alkoholu.
Minister nevylúčil možnosť zvýšenia maximálnej hranice vymeriavacieho základu
pre výpočet sociálnych odvodov, ktorým by sa zvýšil podiel odvodov od bohatších
Slovákov. Zároveň však dodal, že to neznamená, že slovenský daňový systém je
nastavený správne. Slovensko má totiž v
rámci Európy jeden z najnižších podielov výberu daní na celkovom hrubom domácom
produkte (HDP). V budúcnosti sa preto bude musieť vziať do úvahy aj táto
skutočnosť. Slovensko v budúcnosti bude musieť podrobnejšie preskúmať svoj
daňový systém, keďže jeho rozpočtový deficit v dôsledku hospodárskej krízy
prudko stúpa.
(Zdroj: HNONLINE, SME, PRAVDA)
Z existenčných dôvodov sú ľudia ochotní pracovať pod cenu
7. 7. 2009
Pre firmy dobrá správa, pre zamestnancov a uchádzačov o prácu zlá. Trh práce zapĺňajú ľudia, ktorí sú ochotní z existenčných dôvodov pracovať pod cenu.
Očakávania žiadateľov na výšku platu už
"podliezli" úroveň z prvého kvartálu roka. Podľa pracovného portálu
Profesia.sk mzdy každoročne rástli v priemere o viac ako 10 %. Nový trend sa
neprejavuje len v odvetviach priemyselnej výroby či dopravy, ktoré hospodárska
kríza zasiahla ako prvé, ale aj vo firmách. Očakávania záujemcov o prácu sa
prispôsobili momentálnej situácii na trhu.
Platové otázky nekladú tak direktívne, skôr je pre nich podstatné dostať
sa do pracovného pomeru. Najvýraznejší pokles nárokov bol zaznamenaný u
absolventov. Kým v minulosti si cenu práce výrazne nadhodnocovali, v súvislosti
s krízou ich mzdové požiadavky klesajú. Aktuálna situácia na trhu zatiaľ
nenasvedčuje, že by mzdy mali rásť.