Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Pripravujú sa nové pravidlá pre poukazovanie 2 % daní
5. 6. 2009
Rezort financií pripravil novelu zákona o dani z príjmov, ktorou by sa mal zmeniť spôsob poukazovania dvojpercentného podielu dane zaplatenej firmami. Ministerstvo v nej navrhuje postupné znižovanie poukazovaného podielu dane zaplatenej právnickými osobami do roku 2018 až na úroveň 0,5 %.
Podľa novely
firmy budú môcť pri podávaní daňových priznaní za rok 2010 poukázať 2 %
zaplatenej dane len v prípade, ak prijímateľom darujú finančné prostriedky zodpovedajúce 0,5 % zaplatenej dane. V
opačnom prípade budú môcť poukázať v priznaní iba 1,5 %. Rovnaké pravidlá by
mali platiť aj pri podávaní daňových priznaní za rok 2011. V ďalších rokoch by
sa mal podiel zaplatenej dane, ktorú budú môcť firmy poukázať vybranej
organizácii, znižovať až na úroveň 0,5 % v roku 2018. V prípade poukázania pol
percentného podielu zaplatenej dane, však bude musieť právnická osoba zároveň
darovať vybranej organizácii aj finančné prostriedky zodpovedajúce 2 %
zaplatenej dane. V opačnom prípade nebude môcť prostredníctvom daňového
priznania poukázať ani spomínaných 0,5 %.
Podnikatelia si môžu DPH odpočítať aj na autá bez mriežky
5. 6. 2009
Smernica EÚ platná j od 29. apríla umožňuje odpočítavať podnikateľom DPH aj z áut, ktoré nemajú mriežku.
Pri aute, ktoré stojí 25 000 €, čo bola maximálna hranica kúpnej ceny pre šrotovné, by
mohol podnikateľ ušetriť vyše 4700
€. Dotácia na šrotovné bola nižšia o
viac ako polovicu. Samozrejme, týka sa
to len tých podnikateľov, ktorí sú platcami DPH.
Predajcovia, ktorí chcú predávať osobné autá bez mriežky, pri ktorých sa dá
odpisovať DPH, musia o to požiadať
ministerstvo dopravy. Prvým, komu sa to podarilo, je Škoda Auto Slovensko.
Povolenie už dostali aj niektoré značky od Renaultu a jeho dcéry rumunskej
Dacie. Mriežku nedávno zrušili v susednom Česku, vďaka čomu predaj áut v máji stúpol medziročne asi o
pätinu.
Dôchodok už nie je len starosťou štátu
4. 6. 2009
Kto si bude chcieť na penzii udržať svoj štandard, musí na to myslieť už vopred. Okrem toho, čo je určené zákonom, teda povinné odvody, ľudia by mali sporiť či investovať.
Tak, aby v čase, keď už
nebudú schopní pracovať z objektívnych dôvodov, mali príjem v podobe renty,
alebo majetok, ktorý prípadne budú môcť predať, čo by zlepšilo ich finančnú
situáciu.
Základným predpokladom vyššieho dôchodku je
zvýšená ekonomická aktivita občana, ktorá zaručuje vyšší zárobok.
Práve k nemu vedie cesta cez vzdelanie. Ľudia
by sa mali maximálne snažiť uvažovať v dlhodobom horizonte. Investícia do
vzdelania sa vždy vráti. A pri vyššom príjme sa ľahšie hľadajú aj cesty na
prilepšenie si na penziu.
Podľa odborníkov sú dobrými investíciami aj
vlastné bývanie, podpora vzdelania detí, či rôzne pripoistenia.
Priemerná reálna mzda počas roka stúpne
4. 6. 2009
Analytici očakávajú, že počas tohto roka priemerná reálna mzda stúpne. Predpokladajú, že nominálna mzda v priemere za celý rok dosiahne úroveň približne 755 €. Reálne, teda po zohľadnení inflácie, by mzdy v porovnaní s minulým rokom mali vzrásť približne o 2 %.
Rast
bude čiastočne brzdiť pokles zahraničného aj domáceho dopytu. Výnimkou môžu byť
odvetvia, ktoré dokážu zužitkovať stabilitu člena eurozóny a oproti susedným
trhom aj priaznivejšie nastavenie menovej politiky Európskej centrálnej
banky. K poklesu nemusí dôjsť ani v
odvetviach, v ktorých sa nadnárodné koncerny so závodmi vo viacerých krajinách
regiónu rozhodnú pre výhody "eurového" Slovenska pri geografickom
optimalizovaní výrobných kapacít.