Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Kajmanským ostrovom hrozí zavedenie priamych daní
7. 9. 2009
Vďaka turizmu a statusu daňového raja sú Kajmanské ostrovy pokladané za bohatú krajinu. Tento ostrovný štát v Karibiku však tvrdo zasiahla svetová finančná kríza. Krajina, ktorá je plná bánk a účelových firiem je na pokraji bankrotu. A pretože vláda nemá peniaze, hrozí napríklad zavedenie priamych daní.
Počet turistov, ktorí sú najväčším zdrojov príjmov štátu, sa od začiatku svetovej hospodárskej krízy výrazne znížil. Podstatne v tomto daňovom raji klesol aj obchod s finančnými službami.
Britská vláda navrhuje teraz bývalej kolónii zavedenie priamych daní, aby sa vláda vyhla bankrotu. Vážnosť situácie dokladuje aj list predstaviteľa britského ministerstva zahraničných vecí adresovaný premiérovi Kajmanských ostrovov, v ktorom mu v budúcnosti odporúča zaviesť nové dane.
Zavedenie priamych daní by pre asi 50 tisíc obyvateľov ostrova, ktorí doteraz platili iba nepriame dane bolo novotou. Takáto "daňová sloboda" bola dôvodom, že sa štát stal významným finančným centrom a lákal mnohých majiteľov firiem, ktorí si na ostrove založili účelovú firmu.
V bývalej britskej kolónii v súčasnosti sídli približne 80 000 firiem, z toho 800 poisťovní a 269 bánk. Navyše, viac hedžových fondov nie je registrovaných nikde vo svete. Na každých päť obyvateľov pripadá jeden hedžový fond. Banková licencia na Kajmanských ostrovoch stojí cca 620 000 USD.
K 30. júnu 2009 dlh Kajmanských ostrovov predstavoval podľa mediálnych správ asi 600 miliónov USD. Londýn krajine odmietol poskytnúť záchranné úvery vo výške 465 miliónov USD. Podmienil to predložením plánu na zníženie výdavkov. Blahobyt Kajmanských ostrovov by nemal závisieť od tých, ktorí sa daniam vyhýbajú v iných štátoch.
Premiér Kajmanských ostrovov však zatiaľ odmieta zavedenie priamych daní.
Prisľúbil, že urobí pre zvládnutie terajšej komplikovanej situácie všetko bez toho, aby ohrozil turistický priemysel a finančný sektor.
Premiér tvrdí, že krajine bankrot zatiaľ nehrozí. Jej majetok je vyšší ako dlhy.
Aktivity odborov pri zmiernení dopadov hospodárskej krízy
7. 9. 2009
Podľa prezidenta Konfederácie odborových zväzov by sa opatrenia na zmiernenie dopadov hospodárskej krízy mali odvíjať tromi základnými smermi. Prvým opatrením by malo byť úsilie o obnovu exportu. Druhým významným krokom je rozvoj domácej infraštruktúry a výstavba diaľnic. Tretím dôležitým opatrením by malo byť zvýšenie domácej spotreby.
Tieto tri kroky by mali umožniť zvýšenie miezd a reguláciu cien potravín, aby ľudia za tovarom necestovali do zahraničia. Prezident Konfederácie odborových zväzov to konštatoval v rámci otvorenia letnej školy Paneuropean Regional Council (PERC) - Celoeurópska regionálna rada.
Prezident vyjadril spokojnosť s protikrízovými opatreniami vlády. Veľmi pozitívne hodnotí, že vláda zagarantovala vklady občanov, čím sa finančný sektor stabilizoval. Slovenský finančný trh je zdravý a má určitú likviditu, takže Slovensko má výhodnú pozíciu oproti niektorým európskym krajinám.
Svoje medzinárodné skúsenosti na letnú školu PERC okrem iných prezentovať aj generálny tajomník Medzinárodnej odborovej konfederácie, generálny tajomník Európskej odborovej konfederácie a prezident PERC.
Všetci zúčastnení sa zhodli, že v čase svetovej hospodárskej krízy je výmena skúseností veľmi dôležitá, nakoľko jej dopad sa najviac dotkol práve zamestnancov, ktorým treba pomáhať, a nutné je prijímať opatrenia na ochranu ich pracovných miest.
Európska letná škola PERC potrvá do 9. septembra. Jej nosnou témou je výmena skúseností z opatrení prijatých na riešenie hospodárskej a finančnej krízy v jednotlivých krajinách Európy. Na podujatí sa zúčastňuje viac ako sto účastníkov z európskych krajín.
PERC ako Paneurópska regionálna rada odborov bola založená 19. 3. 2007 v Ríme.
Pokračujú bilaterálne rokovania o minimálnej mzde
4. 9. 2009
Pri vyjednávaní o výške minimálnej mzdy v budúcom roku sú odborári neoblomní. Ani včerajšie rokovanie sociálnych partnerov u premiéra tak nevyriešilo, koľko budú zarábať približne tri percentá zamestnancov. Rozhodnúť by sa o tom malo budúci týždeň na ďalších, tentoraz bilaterálnych rokovaniach.
Podľa informácií by mal premiér samostatne rokovať s tými, ktorí nechcú ustúpiť.
Republiková únia zamestnávateľov chce ponechať súčasnú výšku minimálnej mzdy, teda 295,50 €. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení aj ministerstva práce by v prípade kompromisného riešenia, čiže rastu miezd na úrovni od troch do štyroch percent, nerobila problémy. Odborári sú ochotní ustúpiť len v tom prípade, ak zamestnávatelia dajú garanciu zamestnanosti. Prezident asociácie zamestnávateľských zväzov takúto garanciu vylučuje.
Daňové úniky
3. 9. 2009
Štát nevyberá na daniach toľko peňazí, koľko by mohol. O koľko peňazí prichádza štátny rozpočet v dôsledku daňových únikov, ukáže analýza, ktorú pripravuje rezort financií.
V budúcom období sa preto rezort chce viac sústrediť aj na zmenu procedúr, ktorú umožnia zlepšiť výber daní a zlepšiť pri výbere daní vymožiteľnosť práva.