Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Sporenie v treťom pilieri sa zmení
1. 12. 2009
Od januára budúceho roka by sporenie v treťom pilieri malo byť lacnejšie. Systém poplatkov sa totiž zmení. Zavedie sa nový variabilný poplatok a zníži sa fixná odplata. Nový variabilný poplatok by si mali doplnkové dôchodkové spoločnosti (DDS) účtovať pri zhodnotení majetku vo fondoch. Výška poplatku je stanovená na 5 % hodnoty zostatku na osobnom účte sporiteľa.
Nedá sa presne stanoviť o koľko sa poplatky znížia, zákon stanovuje hornú hranicu fixného poplatku. Túto hranicu spoločnosti musia dodržať. DDS-ky však môžu poplatky aj znížiť. Podľa pripravovanej novely zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení dôjde aj k ďalším zmenám. Upravia sa napríklad poplatky za prestup.
Práceneschopnosť na Slovensku
30. 11. 2009
Na Slovensku miera dočasnej práceneschopnosti dosiahla v októbri 3,93 %, čo je najvyššia októbrová úroveň za ostatných päť rokov. Oproti septembru tohto roka ide o nárast o 0,44 percentuálneho bodu. V porovnaní s októbrom minulého roka je to nárast o 0,40 percentuálneho bodu. Najnižšia práceneschopnosť za posledných päť rokov bola v októbri 2007, keď dosiahla 3,23 %. Vyplýva to zo štatistík zverejnených Sociálnou poisťovňou.
Najvyšší podiel na celoslovenskej miere PN mal Prešovský kraj, kde jej miera minulý mesiac dosiahla 5,59 %. Košický kraj za október vykázal priemernú mieru PN v hodnote 4,2 %. V Žilinskom kraji bola minulý mesiac priemerná miera dočasnej PN na úrovni takmer 4,2 %. V Trenčianskom kraji predstavoval tento ukazovateľ 4,15 %. V trnavskom kraji vzrástla miera dočasnej PN na 4,05 %, v Nitrianskom na 3,83 %, v Banskobystrickom na 3,47 % a v Bratislavskom
Väčšina Slovákov má príjem pod 20-tisíc Sk
30. 11. 2009
Väčšina zo zhruba štyroch miliónov pracujúcich či dôchodcov na Slovensku mala v minulom roku mesačný príjem menší ako 20 000 Sk (663,88 €).
Priemerná mzda dosahovala úroveň 21 782 Sk (723 €). Približne 200 ľudí dosiahlo príjmy vyššie ako milión korún (33 194 €) mesačne. Vyplýva to zo zisťovania jednej z vedkýň z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Mesačnými príjmami boli nielen mzdy či výnosy z prenájmu alebo úrokov, ale aj vyplácané starobné dôchodky a iné štátne sociálne dávky.
Najpočetnejšiu skupinu - asi 1,7 milióna ľudí, predstavujú v náhodne vybranom mesiaci ľudia, ktorí v priebehu minulého roka mali príjem do 10 000 Sk (331,94 €). Druhou najpočetnejšou skupinou - takmer 1,3 milióna - bola časť obyvateľov s príjmom od 10 000 do 20 000 Sk. Približne 700 000 ľudí disponovalo sumou 20 000 až 40 000 Sk (1327,76 €). Zvyšných zhruba 170.000 ľudí malo príjem vyšší ako 40.000 Sk.
Zväčšovali sa rozdiely medzi regiónmi Slovenska. Najpomalšie rástli príjmy v severovýchodnej časti krajiny. Presnejšie údaje o celkovom majetku Slovákov zatiaľ podľa nie sú k dispozícii.
Už v minulosti zaznievali názory, že rast priemernej mzdy v predchádzajúcich rokoch nemusel zachytiť reálny stav príjmov v spoločnosti. Napriek tomu, že priemerná mzda vlani stúpla napríklad v porovnaní s rokom 2005 o 4 508 korún (149,64 eur), nárast mohlo do veľkej miery spôsobiť napríklad zvyšovanie príjmov vrcholových manažérov. Koncom vlaňajška rástol priemerný starobný dôchodok na úroveň 9 431 korún (313 €).
Na Slovensku sú rozdiely v príjmoch výrazne nižšie ako v iných regiónoch sveta. Podľa dávnejšej štúdie od polovice deväťdesiatych rokov vzrástol majetok najbohatších ľudí planéty na zhruba 33 biliónov dolárov (25 biliónov €, 753 biliónov Sk) z asi 16,6 bilióna dolárov (11 biliónov €, 331 biliónov Sk). Na druhej strane sa od roku 1960 do roku 2000 takmer trojnásobne rozrástla skupina najchudobnejších krajín. Do kategórie najzaostalejších štátov podľa medzinárodne uznávaných kritérií bolo zaradených na prelome milénia 71 krajín z pôvodných 25.
Vyše jedenásťtisíc dôchodkov sa vypláca do zahraničia
30. 11. 2009
Sociálna poisťovňa (SP) v desiatom mesiaci tohto roka vyplatila 11 886 dôchodkov do zahraničia. Od začiatku roka 2009 sa počet ľudí poberajúcich dôchodkové dávky v cudzine zvýšil o 1756. Vyplýva to z údajov zverejnených na internetovej stránke SP.
Celkovo počet poberateľov dôchodkových dávok na Slovensku v októbri dosiahol 1.573.384. Starobný dôchodok z toho poberalo 930.400 ľudí. Ich počet sa medziročne zvýšil. V rovnakom období minulého roka tento typ dávky dostávalo 920.012 ľudí.
V desiatom mesiaci bola priemerná suma starobného dôchodku 338,96 eura (10.211,51 Sk). Medziročne vzrástla o 26,27 eura.