Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Noví investori mieria na Slovensko
19. 3. 2010
Prichádzajú lepšie časy a prepúšťať vo veľkom by sa už nemalo. Nezamestnanosť síce vo februári stúpla, no iba mierne o 0,08 percentuálneho bodu na 12,97 percenta. Podľa odborníkov je to dobrý signál, ktorého sme sa dočkali skôr, než sa pôvodne očakávalo. S nábehom sezónnych prác a postupným oživovaním ekonomiky by už na jar miera nezamestnanosti mohla začať klesať.
Už dnes zlepšenie badať v mnohých okresoch na Slovensku. Dokonca aj v takých, ktoré rekordérmi v miere nezamestnanosti sú tradične. Konkrétne napríklad v Trebišove, kde vlani pribudlo najviac ľudí, ktorí skončili pre výpoveď z práce až na dávkach v hmotnej núdzi.
Viac príležitostí zamestnať sa sľubujú tiež investori prichádzajúci na Slovensko. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek avizoval na včerajšom HNClube, že jeho rezort rokuje s firmou, ktorá by k nám mohla priniesť výrobu s vysokou tvorbou pridanej hodnoty. Ešte v prvom polroku 2010 by mal byť schválený investičný projekt, ktorým by sa zriadilo IT centrum pre určitý segment automobilového priemyslu. Je to prvá dôležitá lastovička.
Včera padlo aj definitívne rozhodnutie o výstavbe novej motorárne automobilky Kia Motors Slovakia, ktorá sa odštartuje už začiatkom apríla. Žilinská firma už čoskoro preto prijme 270 nových pracovníkov. Podľa slov prezidenta Kia Motors Slovakia firma aj naďalej chce vplývať na zamestnanosť v žilinskom regióne, ako aj na celkový ekonomický rast Slovenska.
Podvody pri obchodoch so zlatom
18. 3. 2010
Podvodné obchody s investičným zlatom odhalila Daňová správa. Podľa generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva SR Igora Šulaja podvodníci využili fakt, že investičné zlato sa pri nákupe a predaji nezdaňuje daňou z pridanej hodnoty (DPH). DPH však podlieha zlato, ktoré sa predáva v inej forme ako investičné, napríklad vo forme prútov, odliatkov či zlatníckych výrobkov.
Zo Slovenska bolo do podvodu zapojených 61 daňových subjektov. Daňové úrady po odhalení podvodu dorubili daňovú povinnosť vo výške 15,8 milióna eur a stále zadržiavajú nadmerné odpočty pri obchodoch so zlatom v hodnote 1,5 milióna eur. Štátny rozpočet nestratil ani euro.
Pri tomto podvode daňové úrady zistili nákup investičného zlata z členských štátov Európskej únie, pričom v zahraničných faktúrach bolo zlato uvedené ako zlaté tehličky resp. zlaté prúty. Následne, v rámci ďalšieho obehu v tuzemsku , daňové subjekty zámerne premenovali investičné zlato na zlaté pásy, zlaté zliatky, plech či tyčinky alebo ho uvádzali len ako zlato a fakturovali ho s DPH. Vývozcovia sa potom pri ďalšom predaji do zahraničia dostávali do nadmerných odpočtov DPH. Fakturovaný objem dodávok investičného zlata dosiahol zhruba 48 miliónov eur.
Na odhalení tohto podvodu Daňová správa pracovala od konca roku 2007. Daňové kontroly vykonávalo 20 daňových úradov, na kontrolách sa zúčastnilo 204 kontrolórov. Na základe zistení daňových úradov bolo podaných už aj deväť trestných oznámení. Daňová správa pracuje aj na odhalení podozrivých obchodov s potravinami, drahými kovmi a diamantmi.
Pre spor s nemocnicami hrozí Unionu zánik
17. 3. 2010
V prípade, že súkromnej zdravotnej poisťovni Union sa nepodporí dohodnúť na nových zmluvách s Asociáciou nemocníc Slovenska (ANS), môže to znamenať aj jej koniec na slovenskom trhu zdravotného poistenia.
Pripustil to aj minister zdravotníctva Richard Raši. ANS odporučila svojim členským nemocniciam, aby po uplynutí platnosti súčasných zmlúv so súkromnými zdravotnými poisťovňami Union a Dôvera nové zmluvy neuzatvárali. Dôvodom odporúčania malo byť odmietnutie navýšenia zdrojov na zvýšenie platov ich zamestnancov.
Minister objasnil, že v prípade nepodpísania nových zmlúv by Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou začal konanie a pokiaľ by poisťovňa nedodržala stanovené zákonné podmienky a lehoty, mohlo by to viesť aj k jej skončeniu na trhu.
Súčasné zmluvy s Dôverou sú platné do konca júna, v prípade poisťovne Union iba do konca marca. Malé nemocnice už avizovali, že pre jej poistencov od apríla budú poskytovať iba neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Obe poisťovne deklarovali, že budú o nových zmluvách ešte rokovať.
Mzda v Trenčianskom kraji rástla najpomalšie
16. 3. 2010
V minulom roku dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnancov veľkých podnikov v Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK) úroveň 688,08 eura a bola o 120,01 eura nižšia, ako celoslovenský priemer. Medziročné zvýšenie bolo o 0,2 %, čo bol v rámci SR najnižší nárast.
Najvyššia priemerná mzda bola v sekcii odborné, vedecké a technické činnosti. Tá zahrnuje napr. právne a účtovnícke činnosti, vedenie firiem, poradenstvo v oblasti riadenia, architektonické a inžinierske činnosti, reklamu a prieskum trhu, veterinárne činnosti a iné. Mzda v tejto sekcii dosiahla hodnotu 987,76 eura. Bola o 299,68 eura vyššia ako priemer v kraji. Údaje poskytla pracovníčka krajského pracoviska Štatistického úradu SR v Trenčíne.
Podniky s počtom zamestnancov 20 a viac v roku 2009 zamestnávali v TSK v priemere 131.552 zamestnancov (fyzické osoby). Na celkovom počte zamestnancov veľkých podnikov Slovenskej republiky sa TSK podieľal 10,3 %. Vyšší podiel dosiahol iba Bratislavský kraj (31,5 %) a Košický kraj (10,7 %). Priemerný evidenčný počet zamestnancov sa oproti roku 2008 znížil o 7 %, čo predstavuje 9842 osôb.
Na jedného zamestnanca veľkého podniku v kraji pripadlo v minulom roku 1616 odpracovaných hodín.