Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Cestná daň sa rušiť nebude
14. 1. 2010
Jednou z požiadaviek dopravcov protestujúcich proti novému mýtnemu systému je aj zrušenie cestnej dane. Podľa ministra dopravy SR cestná daň s mýtom nesúvisí, peniaze vybrané jej prostredníctvom slúžia na opravu ciest II. A III. triedy a daň je záležitosť samosprávnych krajov. Mýto je určené na výstavbu a opravu ciest I. triedy a diaľnic.
Premiér Robert Fico v pondelok 11. januára po rokovaní s predstaviteľmi zamestnávateľov, odborov, dopravcov, rafinérie Slovnaft, rezortov financií a dopravy protestujúcim čiastočne vyhovel. Ako kompenzáciu zavedenia mýta prisľúbil zníženie spotrebnej dane na naftu o 9 centov na liter. Ďalšou zmenou má byť rozdelenie viacerých mýtnych úsekov na kratšie, ako aj označenie spoplatnených úsekov ciest I. triedy na ich začiatku a konci.
Mzdy v priemysle rástli rýchlejšie ako vlani
14. 1. 2010
Podľa informácií Štatistického úradu sa v jedenástom mesiaci sa priemerná mesačná mzda medziročne zvýšila o 3,5 % na 861,77 €, zatiaľ čo v októbri vzrástla o 0,9 % na 749,56 eura. Po očistení od inflácie v novembri stúpol priemerný zárobok o 3,1 % a v predchádzajúcom mesiaci sa zvýšil o pol percenta.
Mzdy však stúpli len v niektorých sledovaných odvetviach. Okrem priemyslu sa zvýšili aj v maloobchode a reštauráciách a pohostinstvách.
V iných odvetviach sa zárobky prepadli. Najvýraznejšie, o 7 %, v predaji a oprave motorových vozidiel.
Najvyššiu mzdu v novembri 2009 už tradične poberali pracovníci v sektore informácií a komunikácií, kde dosiahla 1659,43 € pri medziročnom poklese o 1,5 %.
Najnižšie mzdy dosahovali zamestnanci reštaurácií a pohostinstiev, a to 341,35 €. Za jedenásť mesiacov minulého roka sa mzdy v priemysle zvýšili o 2 %, reálne stúpli o 0,3 %.
Zárobky Slovákov v uplynulom období ovplyvnila svetová hospodárska kríza, v dôsledku ktorej mnohé podniky zaznamenali pokles objednávok a ohlásili prepúšťanie pracovníkov. Pre krízu sa vlani znížil aj výkon priemyslu; produkcia od januára do novembra zaostala medziročne zhruba o šestinu. Priemysel po prvý raz po dlhšom období v novembri polepšil a produkcia podnikov medziročne mierne stúpla.
Oživenie výroby sa odrazilo aj na tržbách priemyselných podnikov. Aj keď v novembri klesli v stálych cenách medziročne o 2 %, bol to najmiernejší prepad v minulom roku. V bežných cenách tržby dosiahli 5,49 miliardy eur. Koncom novembra pracovalo v priemysle 478.453 ľudí, čo bolo o 16,8 % menej ako v rovnakom období roku 2008.
Zákon o preukazovaní pôvodu majetku
13. 1. 2010
Hlasovaním v pomere 12:4 schválila vláda návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Podľa návrhu spätná účinnosť zákona nebude limitovaná, v pôvodnom návrhu bol dátum 1. 1. 1990. Minimálna hranica podozrivého majetku bude dosahovať okolo 450-tisíc eur, čo je asi 1500 násobok minimálnej mzdy.
Táto hranica by mala zabrániť šikanovaniu obyčajných ľudí. Podania nebudú môcť byť anonymné a zavádzajúce informácie pri podaní budú trestným činom.
Zvyšovanie platov je len jeden z motivujúcich faktorov
12. 1. 2010
Podľa zástupcov viacerých spoločností nemusí byť prioritou. Zamestnanci si viac vážia stabilitu firmy a svojich pozícií, poskytovanie zamestnaneckých výhod, sociálnu starostlivosť či možnosti rozvoja. Miera zvýšenia by mala byť nadviazaná na výkonnosť zamestnancov. Veľmi závisí od vývoja výnosov a ziskovosti firmy. Motivačnými prvkami sú rozmanitá pracovná náplň, zdravý pracovný tím a interný rozvoj zamestnanca.
Pri úpravách miezd je užitočné vychádzať aj z porovnania aktuálneho príjmu zamestnancov k platovým prieskumom realizovaným na slovenskom trhu. Pre zamestnancov je však frustrujúce, ak plat dlhodobo nerastie. Malo by byť pravidlom, aby plat zamestnanca stúpol najneskôr po dvoch rokoch.
Motiváciu si zamestnanec musí zvyšovať aj sám, musí chcieť premýšľať o veciach inak a sledovať čo sa deje. Pre radových zamestnancov je však vždy dôležité, ako to rieši manažment. Zamestnanci by mali od svojho šéfa vyžadovať informácie, čo majú robiť na zlepšenie situácie, prípadne ho podporiť v nepopulárnych alebo nezvyčajných opatreniach.
Ak je plat vhodne nastavený, ani jeho zmrazenie, ktorému zamestnanci rozumejú a pripadá im fér, nemá negatívny vplyv na ich výkon.