Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Aj nezamestnaní na Slovensku môžu zarábať a neprídu o dávky
28. 7. 2010
Dôležitou podmienkou na ktorú nezamestnaní musia myslieť je mesačná mzda, ktorá nesmie prekročiť 135,51 eura.
Každý Slovák, ktorý je zaradený v evidencii nezamestnaných má možnosť si privyrobiť, ale má presne stanovené podmienky, aby neprišiel o dávku v nezamestnanosti. Hlavnou podmienkou je mzda. Mesačná výplata totiž nesmie prekročiť 135,51 eura. Zákonom o sociálnych službách je stanovený aj maximálny počet odpracovaných hodín, konkrétne 64 mesačne. Ďalšou dôležitou podmienkou je, že nezamestnaní môžu pracovať na tri možné pomery - dohoda o brigádnickej práci, dohoda o vykonaní práce a dohoda o pracovnej činnosti.
Počet Slovákov pracujúcich v zahraničí sa zvýši
26. 7. 2010
Množstvo Slovákov, ktorí sa rozhodnú pracovať v zahraničí, sa v najbližších mesiacoch začne zvyšovať.
Nemecko a Rakúsko totiž plánuje v budúcom roku plne otvoriť trh pre Slovákov a ďalších Východoeurópanov, čím by sa mohlo zvýšiť počet pracujúcich Slovákov v zahraničí.
Slovákov v cudzine ubudlo najmä na prelome r.2008 a 2009, keď SR zavádzala euro. V r.2008 ich bolo 167 600 a rok potom už len 129 000. Analytici sa však zhodujú, že ich počet klesol najmä pre krízu a nie pre euro. Dôležitým faktorom bol totiž celosvetový útlm ekonomík a nárast nezamestnanosti.
Počet ľudí schopných nastúpiť do práce ihneď klesá
23. 7. 2010
Bratislava - Disponibilných uchádzačov o prácu, čiže ľudí schopných nastúpiť ihneď do zamestnania, bolo v júni 41 % zo všetkých uchádzačov.
Je to o 5 % menej ako pred rokom a ich podiel v posledných mesiacoch stále klesá. Vyplýva to z údajov portálu Profesia.sk . Najviac ľudí schopných nastúpiť do zamestnania ihneď je v kategórii ľudí so základným vzdelaním. Prepúšťanie pre hospodársku krízu sa ich dotklo ako prvých. Ľudí so základným vzdelaním, ktorí prišli o prácu, bolo začiatkom minulého roka 75 %.
Nezamestnanosť na Slovensku mierne stúpla
21. 7. 2010
Miera nezamestnanosti sa na Slovensku v júni zvýšila na 12,34 % z májových 12,24 % po predchádzajúcich troch mesačných poklesoch za sebou.
Nezamestnanosť na Slovensku sa od marca do mája postupne znižovala, tomu však predchádzal jej dlhodobý rast spôsobený negatívnymi dôsledkami svetovej hospodárskej krízy. V Českej republike sa miera nezamestnanosti v júni podľa ministerstva práce a sociálnych vecí medzimesačne znížila o 0,2 percentuálneho bodu na 8,5 percenta.