Ročné zúčtovanie poistného u zamestnanca z pohľadu ZDP
11. 9. 2023
Ak je ročné zúčtovanie poistného vykonávané poistencovi iba na základe príjmov zo závislej činnosti a v čase vykonania ročného zúčtovania poistného je zamestnancom, výsledok tohto ročného zúčtovania oznámi zdravotná poisťovňa jeho zamestnávateľovi.
Zamestnávateľ uhradí zdravotnej poisťovni nedoplatok za zamestnanca. Preplatok vráti zdravotná poisťovňa zamestnávateľovi. V iných prípadoch oznámi zdravotná poisťovňa výsledok ročného zúčtovania priamo poistencovi (napr. ak mal v príslušnom roku viacerých zamestnávateľov a nie je ani u jedného už zamestnaný).
Nedoplatok z ročného zúčtovania poistného uhradený prostredníctvom zamestnávateľa odpočíta zamestnávateľ od úhrnu zdaniteľných príjmov pri výpočte mesačných preddavkov na daň popri mesačne platenom poistnom v mesiaci, v ktorom bol nedoplatok poistného zrazený (vyrovnaný).
Ak nedoplatok z ročného zúčtovania poistného uhradil príslušnej zdravotnej poisťovni sám zamestnanec, môže si uplatniť preukázateľne zaplatený nedoplatok u zamestnávateľa najskôr v mesiaci, v ktorom ho zaplatil, alebo po skončení zdaňovacieho obdobia pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Úhradu nedoplatku poistného zdravotnej poisťovni musí zamestnanec zamestnávateľovi preukázať.
Ak si zamestnanec neuplatnil uhradený nedoplatok z ročného zúčtovania u svojho zamestnávateľa a bude za zdaňovacie obdobie roka 2023 podávať daňové priznanie, uplatní si zaplatený nedoplatok v tomto daňovom priznaní spolu s poistným na zdravotné poistenie uhradeným prostredníctvom zamestnávateľa v priebehu roka. Ak nedoplatok poistného z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 uhradil zamestnanec v roku 2023 sám a v tomto roku už nedosahuje príjmy zo závislej činnosti, môže si uplatniť preukázateľne vyrovnaný nedoplatok v dodatočnom daňovom priznaní za rok 2022.
Ak zamestnancovi bolo za rok 2022 vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, považuje sa vykonané ročné zúčtovanie za podané daňové priznanie v súlade s § 32 ods. 9 zákona o dani z príjmov. Preplatok zamestnanca ako výsledok ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie je príjmom zo závislej činnosti je podľa § 5 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov. Ak preplatok z ročného zúčtovania poistného obdrží zamestnanec prostredníctvom svojho zamestnávateľa, započíta zamestnávateľ preplatok do zdaniteľných príjmov zamestnanca v mesiaci jeho vyplatenia a zdaní preddavkovým spôsobom. Ak preplatok vráti zamestnancovi zdravotná poisťovňa, v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov vyberie z preplatku daň vyberanú zrážkou sadzbou dane 19 %. Ak zamestnancovi vznikol preplatok na poistnom v dôsledku uplatnenia odpočítateľnej položky, zrážku dane vykoná zdravotná poisťovňa v súlade s § 43 ods. 3 písm. p) zákona o dani z príjmov. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť zamestnanca z preplatku poistného za vysporiadanú v zmysle § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov.
K
Zamestnávateľom má byť odpustené platenie poistného za apríl tohto roka
17. 4. 2020
Zamestnávateľ alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba nebudú povinní zaplatiť poistné za apríl tohto roka. Táto výnimka sa má týkať tých, ktorí mali v apríli uzatvorenú prevádzku na základe rozhodnutia štátneho orgánu najmenej na 15 dní.
Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorú vo štvrtok schválila vláda. Parlament má o nej rokovať v skrátenom režime.Zároveň bude môcť vláda nariadením ustanoviť ďalšie obdobie, za ktoré nebudú musieť zamestnávatelia alebo SZČO zaplatiť poistné. Uzatvorenie prevádzky preukážu zamestnávatelia čestným vyhlásením, ktoré predložia Sociálnej poisťovni najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý nie sú povinní zaplatiť poistné. Za apríl tak bude potrebné urobiť najneskôr do 11. mája tohto roka, keďže 8. mája 2020 je štátny sviatok. Nezaplatenie odpusteného poistného nemá však mať vplyv na nárok na nemocenskú alebo dôchodkovú dávku.
Opatrenia v daniach v čase pandémie
6. 4. 2020
Krízová legislatíva stanovuje podmienky prerušenia daňovej kontroly počas pandémie a takisto niektorých daňových konaní.
Zákon zavádza pravidlo, že ak v období pandémie daňovník nezaplatí daň alebo nastanú dôvody na zrušenie registrácie DPH, nebude uverejňovaný v zoznamoch finančnej správy, čo by mohlo skomplikovať jeho postavenie pri žiadosti o úver, či dotáciu. Nezaplatená daň splatná počas platnosti opatrení sa zase nebude považovať za daňový nedoplatok, ak ju subjekt zaplatí do mesiaca po skončení pandémie. Zákon zavádza aj odklad všetkých začatých daňových exekúcií do konca pandémie a odklad lehoty na podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel.
Podanie daňových priznaní po skončení pandémie
6. 4. 2020
Daňovníci môžu podať daňové priznanie k dani z príjmu, ako aj zaplatiť daň, definitívne až po skončení pandémie.
Vláda SR schválila návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, ktorý počíta s odsunutím termínu podania daňového priznania až na koniec mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. V rovnakej lehote musí daňovník daň z príjmov aj zaplatiť. Návrh zákona bol schválený aj v NR SR. Uvedené znamená, že ak napríklad vláda SR vyhlási skončenie pandémie v júli 2020, lehota na podanie daňového priznania končí 31. augusta 2020 a v tejto lehote je daň aj splatná. Zákon posúva aj ďalšie lehoty, ktoré s posúvaním daňového priznania súvisia, a to napríklad lehota na predkladanie vyhlásení o poukázaní podielu zaplatenej dane a podobne.
Zákon prináša aj ďalšie úpravy v daňovej oblasti. Odpúšťa napríklad zmeškanie lehoty za niektoré úkony, čo sa však netýka podania daňového priznania a zaplatenia dane. Zmeškaný úkon však musia daňovníci dodatočne vykonať najneskôr mesiac po skončení pandémie. Zákon zohľadňuje aj možné zmeny v poštovom doručovaní písomností, umožňuje s finančnou správou komunikovať aj prostredníctvom e-mailu.
Balík finančných opatrení v súvislosti s koronavírusom
3. 4. 2020
Lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov sa budú posúvať, malým a stredným podnikom má byť poskytnutá finančná pomoc. Finančné opatrenia z dielne Ministerstva financií v súvislosti so šírením choroby COVID-19 vo štvrtok schválilo plénum Národnej rady.
Poslanci o návrhu zákona rokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Za prijatie návrhu hlasovali všetci prítomní poslanci v sále, a to 141. "Cieľom návrhu zákona je ochrana, resp. pomoc fyzickým osobám - nepodnikateľom, podnikateľom a zamestnancom aj zamestnávateľom pred následkami pandémie," konštatuje sa v predkladacej správe. Uplatňovanie opatrení je vymedzené na obdobie, ktoré sa začalo dňom vyhlásenia mimoriadnej situácie, teda od 12. marca, až do konca mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá. "Zákon pre toto obdobie zavádza legislatívnu skratku 'obdobie pandémie'," spresnilo MF. Návrh prináša okrem iného posun lehôt pri dani z príjmov na podanie daňových priznaní, hlásení, ročných zúčtovaní za zamestnancov, oznámenia odvedenia dane z nepeňažného príjmu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a dani z motorových vozidiel v špecifických prípadoch. Posun lehôt by sa mal týkať aj účtovných závierok, výročných správ a správ audítora a ich uloženia do registra účtovných závierok.
Pri dovoze zdravotníckeho materiálu z tretích krajín by malo dôjsť k oslobodeniu od dovozného cla a DPH. Opatrenia zahŕňajú aj neaktualizovanie zoznamov daňových dlžníkov platiteľov DPH, ktorí porušili svoje povinnosti. Daňové kontroly a konania majú byť prerušené, okrem tých, ktorých výsledkom je vracanie finančných prostriedkov. Daňové exekúcie by zároveň mali byť odložené. Zmeškanie lehoty zo zákona má byť podľa návrhu odpustené bez žiadosti, teda bez poplatku a potreby vydania rozhodnutia, a to okrem podania daňového priznania a platenia daní. Opatrenia zahŕňajú napríklad aj neplatenie správnych poplatkov v dôsledku pandémie. Finančná pomoc mikropodnikom, malým a stredným podnikom má byť poskytovaná vo forme záruky za úver alebo úhrady úrokov z úveru. Poskytovateľom takejto finančnej pomoci bude ministerstvo financií a sprostredkovateľmi pomoci Exportno-importná banka a Slovenská záručná a rozvojová banka.