Ročné zúčtovanie poistného SZČO podľa ZDP
12. 9. 2023
Daňovník, ktorý dosiahol v roku 2023 príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) a z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 mu vznikol nedoplatok z takýchto príjmov, uplatní nedoplatok uhradený v roku 2023 ako daňový výdavok tohto zdaňovacieho obdobia.
Spôsob jeho uplatnenia závisí od spôsobu uplatňovania výdavkov daňovníkom. U daňovníka, ktorý si v daňovom priznaní uplatní preukázateľne vynaložené daňové výdavky z účtovníctva alebo z evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov je nedoplatok poistného daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podkladom pre zaúčtovanie, resp. uvedenie v evidencii je doklad o zaplatení, v prípade vedenia podvojného účtovníctva výkaz nedoplatkov. Daňovník uplatňujúci výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky) v súlade s § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, uplatní ako daňový výdavok popri paušálnych výdavkoch aj poistné vrátane vyrovnaného nedoplatku z ročného zúčtovania poistného. Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v roku 2023 uhradil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 a skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, t. j. v roku 2023 už nepoberal príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, postupuje podľa § 32 ods. 12 zákona o dani z príjmov. V zmysle tohto ustanovenia, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (definované v § 17 ods. 9) v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto zaplatené sumy zvýši daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup.
Ak daňovník nebude mať v roku 2023 príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, z ktorých by si mohol odpočítať nedoplatok z ročného zúčtovania poistného, môže si upraviť základ dane z príjmov o tento vyrovnaný nedoplatok prostredníctvom dodatočného daňového priznania za rok 2022. Ak z ročného zúčtovania poistného vyplynul preplatok, postupuje sa rovnako ako u zamestnanca. Daň z preplatku vyberie zdravotná poisťovňa zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť z preplatku poistného za splnenú na základe § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov bez ohľadu na to, či daňovník uplatňuje preukázateľne vynaložené výdavky z vedeného účtovníctva a je povinný o vrátenom preplatku účtovať, alebo nie je povinný o vrátenom preplatku účtovať, nakoľko uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov alebo uplatňuje preukázateľné výdavky z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona. V zmysle § 17 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 zákona je splnená daňová povinnosť, sa nezahrnie do základu dane. Daňovník v daňovom priznaní preplatok z ročného zúčtovania poistného nezahrnie do príjmov v § 6 a daň vybranú zrážkou neuvedie v daňovom priznaní.
K
Odpočet daňovej straty v roku 2018
11. 12. 2018
V daňovom priznaní k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2018 si môže daňovník – právnická osoba uplatniť odpočet daňových strát z predchádzajúcich zdaňovacích období.
Odpočet daňových strát:
- jednu štvrtinu daňovej straty (v poradí štvrtú) vykázanú za zdaňovacie obdobie 2014 ,
- jednu štvrtinu daňovej straty (v poradí tretiu) vykázanú za zdaňovacie obdobie 2015 ,
- jednu štvrtinu daňovej straty (v poradí druhú) vykázanú za zdaňovacie obdobie 2016,
- jednu štvrtinu daňovej straty (v poradí prvú) vykázanú za zdaňovacie obdobie 2017.
V daňovom priznaní k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie hospodárskeho roka, ktorý začal v roku 2017 a skončil v roku 2018 si môže daňovník uplatniť odpočet daňových strát z predchádzajúcich zdaňovacích období rovnako ako daňovník so zdaňovacím obdobím kalendárny rok takto:
- štvrtú štvrtinu zo súčtu neuplatnených daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 - hospodársky rok 2009/2010, 2010/2011, 2011/2012, 2012/2013 (§ 52za ods. 4 zákona o dani z príjmov),
- jednu štvrtinu daňovej straty vykázanej za zdaňovacie obdobie hospodárskeho roka začatého v roku 2013/2014, 2014/2015 , 2015/2016, resp. 2016/2017 (§ 30 zákona o dani z príjmov).
Nárok na odpočet daňovej straty zaniká, ak daňovník vstúpi do likvidácie alebo je na daňovníka vyhlásený konkurz, a to odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu. Od základu dane možno odpočítať daňovú stratu posledný krát v zdaňovacom období bezprostredne predchádzajúcom tejto zmene. Podľa § 30 ods.1 ZDP môže daňovník aj v kratšom zdaňovacom období ako je rok, uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty.
Platy poslancov budú výrazne rásť
10. 12. 2018
Platy poslancov Národnej rady SR a iných ústavných činiteľov sa v roku 2019 rozmrazia, a tým pádom oproti súčasnosti porastú o stovky eur. Napriek avizovaným krokom totiž po rokoch v parlamentne nedošlo k ich tradičnému zmrazeniu.
A nebolo prijaté ani sľubované systémové riešenie. Posledná riadna schôdza pléna sa skončila v piatok, plénum sa ešte zíde kvôli zákonom, ktoré vetuje prezident Andrej Kiska. "Páni kolegovia Robert Fico (Smer-SD) a Andrej Danko (SNS) zastavili to, čo sme chceli, teda systémové riešenie. Zastavili to a odmietli to," uviedol líder koaličného Mostu-Híd Béla Bugár s tým, že Smer-SD a SNS preto mali na stôl položiť nejaké riešenie, čo sa nestalo. Bugár pripúšťa, že nárast platov poslancov zhruba o tisícku nebude prijatý verejnosťou s nadšením. "Určite bude vlna rozhorčenia, s tým treba počítať. Pokojne by som mohol ľuďom povedať, aby sa opýtali mojich koaličných partnerov, ale nebudem to hovoriť. Treba tiež vedieť, že tieto platy sa roky nezvyšovali," poznamenal. Viacerí poslanci Smeru-SD sa k téme vyjadrovať nechceli s tým, že o tom nič nevedia. Dušan Jarjabek (Smer-SD) však na rovinu povedal, že platy sa rozmrazia, lebo nie je dôvod na ich ďalšie zmrazovanie aj kvôli tomu, že Slovensko má historicky prvý raz vyrovnaný štátny rozpočet.
Podmienky pre oslobodenia príjmu z predaja bytov od dane
7. 12. 2018
Fyzické osoby, ktoré predávajú byt vo svojom vlastníctve, môžu mať príjem z predaja za určitých podmienok oslobodený od dane.
Z hľadiska posúdenia splnenia podmienok pre oslobodenie je dôležitý spôsob jeho nadobudnutia, doba trvania vlastníctva a skutočnosť, či bol alebo nebol zahrnutý v obchodnom majetku. Pokiaľ podmienky pre oslobodenie nie sú splnené, príjem z predaja po znížení o výdavky podlieha zdaneniu.
V zmysle zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1. januára 2011 je od dane oslobodený príjem z predaja bytu po uplynutí piatich rokov odo dňa jeho nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bol tento byt zahrnutý v obchodnom majetku. Pri predaji bytu už pre uplatnenie oslobodenia nie je dôležité, či predávajúci mal v byte trvalý pobyt a po akú dobu. Rovnako ako príjmy z predaja bytu sa posudzujú príjmy z predaja obytného domu s najviac dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov.
Byt nadobudnutý dedením - od dane oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov). Z uvedeného vyplýva, že ak nejde o dedenie manželským partnerom, pre uplatnenie oslobodenia príjmu z predaja zdedeného bytu od dane je dôležitá skutočnosť, či byt bol nadobudnutý dedením v priamom rade. V prípade, ak fyzická osoba získala príjem z predaja bytu zdedeného v priamom rade alebo niektorým z manželov, príjem z predaja je oslobodený od dane, ak je súčasne splnená podmienka, že uplynulo aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia bytu preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov). Posúdenie splnenia uvedeného časového testu sa teda odvíja od nadobudnutia vlastníctva poručiteľom a nie od nadobudnutia vlastníctva dedičom.
MPSV zajistí více peněz na sociální služby a dětské skupiny
7. 12. 2018
Ministerstvo práce a sociálních věcí počítá s navýšením prostředků na sociální služby o přibližně 1,5 miliardy korun. Zároveň však bude k dispozici i výrazně více peněz na podporu dětských skupin, a to přes 3 miliardy korun. Jde o změny v rámci revize Operačního programu Zaměstnanost (OPZ) a zároveň o vnitřní přesuny v programu. Revizi již schválil Monitorovací výbor OPZ a nyní bude předložena Evropské komisi.
Cílem revize je převést část financí určených na podporu zaměstnanosti do rozvoje sociálních služeb, a to hlavně s ohledem na hospodářský růst a rekordně nízkou nezaměstnanost v ČR. Téměř 900 milionů korun bude použito na navýšení stávajících, případně realizaci nových projektů krajů zaměřených na podporu sociálních služeb.
Přesun peněz reaguje na letošní průzkum, který MPSV provedlo mezi jednotlivými kraji včetně hlavního města Prahy. Kraje identifikovaly potřebnost poskytování sociálních služeb a jejich kapacit, přičemž jako nejvíc potřebné označilo 10 krajů azylové domy, 9 krajů pak sociální rehabilitace, následované domy na půl cesty, intervenčními centry i sociálně aktivizačními službami pro rodiny s dětmi.
Mimo samotnou revizi OPZ dochází k vnitřním přesunům dalších prostředků. Výše zmíněné projekty krajů budou posíleny o dalších zhruba 600 milionů korun. Až trojnásobně budou navýšeny prostředky určené pro dětské skupiny. Navýšení umožnily úpravy plánovaných výzev a nedočerpání některých prostředků z již dříve vyhlášených výzev.
„Navýšení prostředků na přibližně trojnásobek původního plánu znamená podporu nejen existujících dětských skupin, ale i nově vznikajících. Kvalitní, finančně a místně dostupná předškolní péče je má osobní priorita,“ zdůraznila ministryně práce a sociálních věcí Jana Maláčová (ČSSD) s tím, že projekt dětských skupin umožnil významně zlepšit dostupnost péče o předškoláky.
Ministerstvo ale nezapomíná ani na děti v mladším školním věku. Mezi výzvy plánované v následujících letech bude zařazena další výzva na podporu dětských klubů, které slouží dětem na 1. stupni základních škol. Zde se počítá s částkou přibližně 250 milionů korun.
Dalších 240 milionů korun bude vyčleněno na projekty podporující rovnost žen a mužů, například v oblasti spravedlivého odměňování nebo vzdělávání v genderově nestereotypních oborech.