Ročné zúčtovanie poistného SZČO podľa ZDP
12. 9. 2023
Daňovník, ktorý dosiahol v roku 2023 príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) a z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 mu vznikol nedoplatok z takýchto príjmov, uplatní nedoplatok uhradený v roku 2023 ako daňový výdavok tohto zdaňovacieho obdobia.
Spôsob jeho uplatnenia závisí od spôsobu uplatňovania výdavkov daňovníkom. U daňovníka, ktorý si v daňovom priznaní uplatní preukázateľne vynaložené daňové výdavky z účtovníctva alebo z evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov je nedoplatok poistného daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podkladom pre zaúčtovanie, resp. uvedenie v evidencii je doklad o zaplatení, v prípade vedenia podvojného účtovníctva výkaz nedoplatkov. Daňovník uplatňujúci výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky) v súlade s § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, uplatní ako daňový výdavok popri paušálnych výdavkoch aj poistné vrátane vyrovnaného nedoplatku z ročného zúčtovania poistného. Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v roku 2023 uhradil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 a skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, t. j. v roku 2023 už nepoberal príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, postupuje podľa § 32 ods. 12 zákona o dani z príjmov. V zmysle tohto ustanovenia, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (definované v § 17 ods. 9) v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto zaplatené sumy zvýši daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup.
Ak daňovník nebude mať v roku 2023 príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, z ktorých by si mohol odpočítať nedoplatok z ročného zúčtovania poistného, môže si upraviť základ dane z príjmov o tento vyrovnaný nedoplatok prostredníctvom dodatočného daňového priznania za rok 2022. Ak z ročného zúčtovania poistného vyplynul preplatok, postupuje sa rovnako ako u zamestnanca. Daň z preplatku vyberie zdravotná poisťovňa zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť z preplatku poistného za splnenú na základe § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov bez ohľadu na to, či daňovník uplatňuje preukázateľne vynaložené výdavky z vedeného účtovníctva a je povinný o vrátenom preplatku účtovať, alebo nie je povinný o vrátenom preplatku účtovať, nakoľko uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov alebo uplatňuje preukázateľné výdavky z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona. V zmysle § 17 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 zákona je splnená daňová povinnosť, sa nezahrnie do základu dane. Daňovník v daňovom priznaní preplatok z ročného zúčtovania poistného nezahrnie do príjmov v § 6 a daň vybranú zrážkou neuvedie v daňovom priznaní.
K
Zamestnanci si polepšia. Zvyšujú príspevky na gastrolístky
1. 6. 2018
Zamestnanci už od prvého júna dostanú vyšší príspevok na stravu, a to tak počas bežných dní ako aj na pracovných cestách. Dôvodom je zvyšovanie cien potravín, ktoré podľa zákona automaticky vedie k úprave príspevkov. Celkovo by malo ísť o 22 centov na deň, čo by pre firmy nemal byť problém, zamestnávatelia však upozorňujú, že aj malé zvýšenie môže niektorým spôsobiť problémy.
Podľa informácie, ktorú zverejnilo ministerstvo práce, sa príspevok na jedlo na pracovnej ceste kratšej ako 12 hodín zvýši zo 4,5 na 4,8 eura. Tento údaj však zaujíma všetkých zamestnancov, keďže práve od neho sa odvíja aj výška príspevku na každodenné stravné. To sa počíta ako 75 percent z diét prvej kategórie. Čím je totiž pracovná cesta dlhšia, tým sú aj diéty vyššie. V konečnom dôsledku tak od júna vzrastie minimálna hodnota stravných lístkov z 3,38 na 3,6 eura. Zvýšenie však nepocíti iba zamestnávateľ, ale aj zamestnanec. Firma totiž zo zákona musí hradiť 55 percent stravného, zvyšok si dopláca pracujúci.
Na Slovensku sa má zaviesť daň z digitálnych služieb
28. 5. 2018
Na Slovensku sa má zaviesť nová daň z digitálnych služieb. Vyplýva to z predbežnej informácie o príprave návrhu zákona, ktorú zverejnilo Ministerstvo financií (MF) SR na legislatívno-právnom portáli Slov-lex. Medzirezortné pripomienkové konanie legislatívy by malo odštartovať v septembri tohto roka.
Novej dani budú podliehať výnosy z poskytovania digitálnych služieb, za ktoré sa bude považovať predaj on-line reklamného priestoru, sprostredkovateľské služby spočívajúce v prepojení podnikateľov so spotrebiteľmi a predaj dát používateľov, ak tieto služby boli dodané nerezidentom. MF uviedlo, že Európska komisia predstavila v marci tohto roka návrh smernice o spoločnom systéme zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb a následne sa v apríli 2018 začali v pracovnej skupine pre daňové otázky Rady EÚ technické rokovania. Dôvodom je, že súčasné pravidlá zdaňovania boli vytvorené pre tradičné podniky a sú založené na zásade, že zisky by sa mali zdaniť tam, kde sa vytvára hodnota.
Doplnkové dôchodkové sporenie – novela zákona
24. 5. 2018
Novelou zákona sa zvýši informovanosť ľudí o ich súčasných a budúcich nárokoch na dôchodok a zároveň sa zabezpečí primeranosť a kvalita poskytovaných informácií s cieľom ľahšie sa rozhodnúť o svojom zabezpečení v starobe.
Najväčšie zmeny prebehli v oblasti organizácie a riadenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a v oblasti informácií, ktoré má doplnková dôchodková spoločnosť poskytovať v predkontraktuálnej fáze, v období sporenia, ale aj v období pred dosiahnutím veku odchodu do dôchodku, resp. počas poberania dávky. Zavedením funkcie vnútorného auditu a prijatím a uplatňovaním zásad odmeňovania sa aj v sektore doplnkového dôchodkového sporenia začnú uplatňovať princípy, požiadavky a zásady, ktoré sa vzťahujú aj na iné inštitúcie vo finančnom sektore. Významný posun v informáciách, ktoré majú byť poskytované účastníkom predstavujú najmä zmeny vo výpise z osobného účtu, ktorý sa dopĺňa najmä o vek potrebný na splnenie podmienok na poberanie doplnkového starobného dôchodku a sumu odplát, nákladov a poplatkov, o ktoré sa znížila suma osobného účtu účastníka a poberateľa dávky. Účastník zároveň dostane aj odhad (v troch variantoch) výšky jeho dôchodkových úspor a dočasného doplnkového starobného dôchodku v čase, kedy má právo začať čerpať dôchodok. Z dôvodu uľahčenia organizácie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia na úrovni Únie sa umožní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vykonať cezhraničný prevod doplnkového dôchodkového fondu (alebo jeho časti) do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti resp. prijať majetok zo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti alebo ich peňažný ekvivalent.
Ručenie za DPH v roku 2018
23. 5. 2018
Inštitút ručenia za daň z pridanej hodnoty z predchádzajúceho stupňa bol do zákona o DPH č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) zavedený v roku 2004, pričom od 1. októbra 2012 prešiel zásadnou úpravou.
Cieľom inštitútu ručenie za daň je efektívna zákonná podpora v boji proti podvodom na DPH. Na uplatňovanie ručenia za daň oprávňuje článok 205 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.