Registrácia skupiny v kontexte DPH
14. 2. 2024
Členský štát môže považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami.
Možnosť takejto skupinovej registrácie ako zjednodušenie uplatňovania dane z pridanej hodnoty pre zdaniteľné osoby, je v slovenskej legislatíve v obsiahnutá v rámci zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p. Základným cieľom možnosti skupinovej registrácie je na účely DPH umožniť, aby sa so zdaniteľnými osobami, ktoré sú navzájom spojené finančne, ekonomicky a organizačne, zaobchádzalo ako s jednou zdaniteľnou osobou. Každý člen takejto skupiny si pritom zachováva svoju právnu formu. Členom skupiny sa môžu stať len zdaniteľné osoby so sídlom, miestom podnikania alebo prevádzkarňou v tuzemsku (tzn. usadené v tuzemsku), pričom to môžu byť zdaniteľné osoby, ktoré sú platiteľmi dane ako aj zdaniteľné osoby, ktoré nie sú platiteľmi dane. Osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, teda byť členom skupiny nemôže. Taktiež akákoľvek zložka, resp. časť zdaniteľnej osoby v zahraničí nemôže byť súčasťou skupiny registrovanej podľa zákona o DPH platného v Slovenskej republike. Skupina na účely dane z pridanej hodnoty nemá svoj osobitný názov a ani svoju osobitnú adresu. Výlučne na účely DPH sa vytvorenie skupiny uprednostňuje pred právnymi formami napr. podľa občianskeho alebo obchodného práva. Členovia skupiny sú aj po zaregistrovaní skupiny za platiteľa dane naďalej samostatnými právnymi subjektmi a v obchodných vzťahoch vystupujú vo svojom mene, len na účely uplatňovania dane z pridanej hodnoty sa skupina považuje za jednu zdaniteľnú osobu – platiteľa dane.
K
Dostávame sa na hranu znižovania nezamestnanosti
9. 1. 2017
V najlepších rokoch sa nezamestnanosť na Slovensku pohybovala na úrovni 7,5 – 8 percent a tento stav by sme mohli opäť dosiahnuť v roku 2017. Stlačiť nezamestnanosť ešte nižšie je však pri súčasnej štruktúre nezamestnaných už veľmi ťažké. V rozhovore pre TASR to uviedol premiér Robert Fico (Smer-SD).
V štruktúre nezamestnaných vidí viaceré problémy. Veľká časť z nich nemá ani základné vzdelanie. Ďalší nezamestnaní sú ľudia, ktorí si nechcú nájsť trvalé zamestnanie, pretože sa obávajú exekúcií. Prípadné takí, ktorým sa pri súčasnom nastavení sociálnych dávok nechce pracovať. Treba preto prísne oddeliť tých, ktorí chcú a ktorí nechcú pracovať, zdôraznil Fico. V tejto súvislosti je už pripravený aj návrh zákona o službách zamestnanosti. Jedným z riešení do budúcnosti je podľa neho lepšie prispôsobiť vyučovanie na stredných školách potrebám praxe, kde štát musí zohrávať podstatne aktívnejšiu úlohu ako doteraz. Preto sa už k tejto téme stretol aj s predstaviteľmi samosprávnych krajov či cirkví.
zdroj: hnonline.sk
K peniazom z II. piliera sa dostane viac ľudí
13. 12. 2016
Dôchodcovia, ktorí si sporili v druhom pilieri, majú len dve voľby: buď dostanú peniaze na ruku, alebo im bude dôchodková správcovská spoločnosť vyplácať doživotný dôchodok. Mnohí z nich by si radi vybrali prvú možnosť. Súčasná legislatíva im to však neumožňuje.
A práve to sa má od marca budúceho roka zmeniť. Podľa informácií HN dnes predloží ministerstvo práce na rokovanie tripartity návrh, vďaka ktorému by si mohla z druhého piliera vybrať peniaze na ruku až polovica dôchodcov. Pre porovnanie: dnes je ich len 16 percent. Dôvodom je, že na to, aby ste sa v súčasnosti dostali k svojim peniazom naraz, potrebujete splniť pomerne prísne kritérium: celoživotný mesačný dôchodok minimálne na úrovni 1,25-násobku priemernej mzdy. Od marca sa však táto hranica zníži na priemernú penziu dôchodcu vypočítanú od roku 2004. „V súčasnosti ide o sumu 425 eur,“ povedal štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Druhý pilier existuje na Slovensku iba od roku 2005. Preto majú dôchodcovia na svojich súkromných penzijných účtoch zatiaľ len málo peňazí – priemerná nasporená suma nepresahuje šesťtisíc eur. Doživotne vyplácané anuity tak nie sú veľmi atraktívne – dôchodok neraz zvýšia len o niekoľko desiatok eur.
zdroj: hnonline.sk
Firmy sú k zamestnancom štedrejšie
6. 12. 2016
Priemerná výška 13. platu, ako aj koncoročných odmien vzrástla na Slovensku v tomto roku približne o 10 percent. Zároveň sa tiež zvýšil podiel ľudí, ktorí sa môžu týmito benefitmi pochváliť.
Koncoročné odmeny podľa nej na Slovensku dostáva 26 percent zamestnancov a ich priemerná hrubá výška sa pohybuje na úrovni 695 eur. Koncoročné odmeny tvoria v priemere 75 percent základnej mzdy. Čo sa týka 13. platu, ten dostáva 17 percent zamestnancov a jeho priemerná výška je 743 eur, čo predstavuje 80 percent bežnej mzdy. Odmeny poskytujú zamestnávatelia dobrovoľne a sú súčasťou finančných benefitov a mzdových motivačných schém. Výšku odmien posudzujú zamestnávatelia individuálne a odvíjajú sa od podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve a tiež v nadväznosti na hospodársky výsledok zamestnávateľa. Koncoročné odmeny sú najrozšírenejšie a najštedrejšie na manažérskych pozíciách, hlavne vo vrcholovom manažmente, často súvisia s dosahovaním stanovených cieľov. Až 44 percent ľudí v top manažmente deklaruje, že dostáva koncoročné odmeny a ich výška predstavuje aj dvojnásobok základného mesačného platu.
zdroj: hnonline.sk
Výnimky z podávania DP
30. 11. 2016
Ak daňovník dosiahol v príslušnom zdaňovacom období iba príjmy zo závislej činnosti na území SR a požiadal svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, nie je povinný podať daňové priznanie.
Daňové priznanie nie je povinný podať aj daňovník, ktorý má len príjmy,
• ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území SR a je daňovníkom, ktorý požíva výhody a imunity podľa medzinárodného práva,
• zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie.