Príjmy nepodliehajúce daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy
30. 8. 2024
V súvislosti s tzv. inými príjmami sa do príjmu nezapočítavajú prídavky na deti, príplatok k prídavkom na deti a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
Daňovej exekúcii v zmysle § 99 ods. 4 daňového poriadku nepodlieha:
a) suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu službu alebo jej časť, ak daňový dlžník platí úhradu za poskytnutú sociálnu službu alebo jej časť,
b) suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa § 73 ods. 1 až 7 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v z.n.p., ak daňový dlžník platí úhradu za sociálne služby,
c) dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi, poskytované podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v z.n.p.
d) peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa § 19 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
e) štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov,
f) príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v z.n.p.,
g) opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru v zmysle § 64 až 70 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v z.n.p.,
h) 13. dôchodok poskytovaný podľa osobitných predpisov.
Daňový poriadok ďalej v súvislosti s „inými príjmami“ ustanovuje, že ak ide o daňovú exekúciu zrážkami z dôchodku daňového dlžníka, ktorý z tohto dôchodku platí úhradu za sociálne služby, nepodlieha daňovej exekúcii suma potrebná na úhradu za sociálne služby alebo jej časť, ktorú je daňový dlžník povinný platiť, a suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa § 73 ods. 1 až 7 a § 74 ods. 7 písm. g) zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v z.n.p. Daňovej exekúcii zrážkami z iných príjmov tiež nepodlieha 13. dôchodok
K
Občania budú odbremenení od predkladania niektorých výpisov
23. 6. 2019
Zákon proti byrokracii má odbremeniť občana a firmy od predkladania ďalších výpisov a potvrdení využívaním informačných systémov verejnej správy.
Odbúranie administratívnej záťaže sa týka potvrdenia o daňových nedoplatkoch, potvrdení o nedoplatkoch na sociálnom poistení aj zdravotnom poistení, potvrdenia o návšteve školy aj výpisov z registra mimovládnych neziskových organizácií. Od septembra tohto roku tak budú občania a podnikatelia odbremenení od povinnosti dokladovať až 11 ďalších výpisov či potvrdení, ďalšie dve potvrdenia by mali ubudnúť budúci rok.
SK Slováci sú nespokojní so svojou finančnou situáciou
20. 6. 2019
Obyvatelia Slovenska, podľa Štatistického úradu, hodnotia spokojnosť so svojím životom na stupnici od nula do desať známkou sedem. Čiže sú skôr spokojní, ako nespokojní. Najvyššiu spokojnosť pociťujú pri hodnotení vzťahov s rodinou, susedmi a pri hodnotení svojho zamestnania. Naopak najhoršie hodnotia spokojnosť s finančnou situáciou a množstvom voľného času na svoje záľuby.
Finančnú situáciu pritom ohodnotili známkou 5,9, čo je mierny nárast v porovnaní s prieskumom spred piatich rokov, keď bola na hodnote 5,5. V ohodnotení voľného času pociťujú zhoršenie na 6,7 bodu z pôvodných 7,3. Podľa ŠÚ sú ľudia v bohatších krajinách spokojnejší so svojím životom než ľudia v chudobnejších krajinách.
Mzdy v potravinárstve stúpli
18. 6. 2019
Priemerná mesačná mzda v potravinárskom priemysle SR dosiahla v 1. štvrťroku 2019 úroveň 981 eur. Oproti 1. štvrťroku 2018 to predstavuje nárast o 8,4 %. Najvyšší medziročný nárast nastal pri výrobe hroznového vína, kde sa priemerná mesačná mzda zvýšila na 995 eur (medziročný nárast o 16,7 %).
Vyššiu ako priemernú mesačnú mzdu v potravinárskom priemysle dosiahli zamestnanci v odbore úpravy a spracovania mlieka (1 060 eur), výrobe hotových krmív (1 043 eur), výrobe trvanlivých pekárskych výrobkov (1 213 eur), výrobe hroznového vína (995 eur), výrobe piva a sladu (1 609 eur) a pri stáčaní prírodnej minerálnej vody a výrobe nealko nápojov (1 217 eur).
Slovenky zarábajú o pätinu menej než muži
18. 6. 2019
Ide o jeden z najväčších rozdielov v Európskej únii. Výraznejšie rozdiely v zárobkoch sú už len v piatich krajinách Únie. Najväčší rozdiel v zárobkoch je v Estónsku, kde ženy zarábajú o 25 % menej ako muži.
Na druhom mieste je Česká republika s rozdielom takmer 22 %. Naopak najmenší rozdiel je v Rumunsku (5,2 %) a Taliansku (5,3 %). Pod nižšie platy žien na Slovensku sa podpisuje viacero faktorov. Často však ide o fakt, že v odvetviach, ktoré sú najlepšie platené, je stále veľmi málo žien (napr. IT sektor či technické odvetvia). Dôvodom je aj materská, kedy ženám výrazne klesá zárobok a tiež skutočnosť, že ešte stále mnohé ženy uprednostňujú rodinu pred kariérou.