Príjmy nepodliehajúce daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy
30. 8. 2024
V súvislosti s tzv. inými príjmami sa do príjmu nezapočítavajú prídavky na deti, príplatok k prídavkom na deti a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
Daňovej exekúcii v zmysle § 99 ods. 4 daňového poriadku nepodlieha:
a) suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu službu alebo jej časť, ak daňový dlžník platí úhradu za poskytnutú sociálnu službu alebo jej časť,
b) suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa § 73 ods. 1 až 7 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v z.n.p., ak daňový dlžník platí úhradu za sociálne služby,
c) dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi, poskytované podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v z.n.p.
d) peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa § 19 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
e) štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov,
f) príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v z.n.p.,
g) opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru v zmysle § 64 až 70 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v z.n.p.,
h) 13. dôchodok poskytovaný podľa osobitných predpisov.
Daňový poriadok ďalej v súvislosti s „inými príjmami“ ustanovuje, že ak ide o daňovú exekúciu zrážkami z dôchodku daňového dlžníka, ktorý z tohto dôchodku platí úhradu za sociálne služby, nepodlieha daňovej exekúcii suma potrebná na úhradu za sociálne služby alebo jej časť, ktorú je daňový dlžník povinný platiť, a suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa § 73 ods. 1 až 7 a § 74 ods. 7 písm. g) zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v z.n.p. Daňovej exekúcii zrážkami z iných príjmov tiež nepodlieha 13. dôchodok
K
Slovensko má jednu z najnižších minimálnych miezd v Únii
1. 3. 2019
Slováci poberajú siedmu najnižšiu minimálnu mzdu spomedzi 22 krajín Európskej únie, ktoré majú zavedenú garantovanú spodnú hranicu príjmu. Najnižšiu minimálnu mzdu poberajú Bulhari. V januári tohto roka bola na úrovni 286 eur. V prípade, že Slovák pracuje za minimálny príjem, na výplatu dostáva od začiatku tohto roka 520 eur v hrubom.
Podľa Lenky Buchlákovej, analytičky Slovenskej sporiteľne, minimálna mzda sa na Slovensku zvyšovala v januári z pôvodných 480 na spomínaných 520 eur. Aktuálne pracujú približne štyri percentá Slovákov za tzv. 'minimálku'. Najvyššiu minimálnu mzdu dostávajú ľudia v Luxembursku, a to až vo výške 2071 eur, čo na Slovensku výrazne prevyšuje aj priemerný mesačný plat. Len 22 krajín v rámci EÚ má zavedenú minimálnu mzdu. Krajiny ako Dánsko, Taliansko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko ju nemajú. Minimálne mzdy sa v priemere pohybujú na východe na úrovni 600 eur až okolo 1400 eur na severozápade EÚ.
Odvodovú úľavu si slabo zarábajúci v budúcom roku možno už neuplatnia
26. 2. 2019
Rezort zdravotníctva počíta s postupným utlmovaním. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) v súčasnosti neuvažuje nad tým, že by sa od budúceho roka zvýšila odvodová odpočítateľná položka (OOP) v zdravotnom poistení pre nízkopríjmových zamestnancov. Tá v súčasnosti dosahuje 380 eur a klesá so zvyšujúcou sa hrubou mzdou zamestnanca, pričom pri hrubej mzde 570 eur sa už nedá uplatniť. "Odpočítateľná položka v zdravotnom poistení bola koncipovaná ako jednorazové opatrenie v sociálnej oblasti, v súvislosti s podporou nízkopríjmových skupín obyvateľstva a k vytvoreniu priestoru na zníženie odvodového zaťaženia týchto nízkopríjmových skupín," uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.
S rastom ekonomiky a s tým súvisiacim rastom miezd obyvateľstva, vrátane výrazného navyšovania minimálnej mzdy, je podľa Eliášovej postupne dopad OOP nižší a predpokladá sa postupné utlmovanie tohto nástroja. "Je možná prípadná úprava sumy, vždy v závislosti od aktuálneho vývoja ekonomiky a príjmov najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, ktorá by reagovala na prípadné aktuálne potreby, avšak o automatickom mechanizme jej zvyšovania sa vzhľadom na cieľ, pre aký bola OOP koncipovaná, neuvažuje," dodala hovorkyňa MZ. Pri minimálnej mzde 600 eur. Ak by sa minimálna mzda na rok 2020 zvýšila zo súčasných 520 eur na avizovaných 600 eur, ľudia zarábajúci minimálnu mzdu by si nemohli znížiť zdravotné odvody o odvodovú odpočítateľnú položku (OOP). Na sociálnej sieti na to vo štvrtok upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie zaviedla predchádzajúca vláda Roberta Fica od 1. januára 2015. Jej zámerom bolo znížiť odvodové zaťaženie slabo zarábajúcich zamestnancov. Ide o položku v maximálnej možnej výške 380 eur, ktorá klesá dvojnásobne rýchlo, ako rastie hrubá mzda zamestnanca nad sumu 380 eur. V súčasnosti sa uplatňuje na vymeriavací základ zamestnanca pri hrubej mzde do výšky 570 eur. Pri hrubej mzde nad 570 eur je táto položka nulová.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Daniari už stihli rozdať dvetisíc benefitov
25. 2. 2019
Firma Strojostav CM z Nového Mesta nad Váhom je jedna z tých, ktoré Finančná správa vyhodnotila ako daňovo spoľahlivé a dostali sa tak na špeciálny zoznam, vďaka ktorému majú nárok na rôzne výhody. „Nevyužili sme zatiaľ žiadny benefit. Iba koncom roka sme dostali ten list. Máme filozofiu platiť načas, takže je to pre nás nejaký štandard,“ skonštatoval generálny riaditeľ firmy Boris Paulen. Iní však už výhody využili a daniari za január rozdali približne dvetisíc benefitov.
Tým najčastejším bolo vydanie potvrdenia o stave osobného účtu do 15 dní. To iba za január využilo viac ako tisíc subjektov. Normálna lehota na vydanie potvrdenia je 30 dní, daňovo spoľahlivé firmy si ho tak vybavia o polovicu rýchlejšie. Podľa slov riaditeľky odboru metodiky Finančnej správy Marcely Hricovej sa podnikatelia najviac tešili na možnosť dohody v súvislosti s daňovými kontrolami. Podniky, ktoré sa totiž na zoznam dostali, majú možnosť dohodnúť sa na mieste výkonu kontroly, ale aj na dni miestneho zisťovania či ústneho pojednávania.
Štát má nástroj ako zdaniť príjmy z Airbnb
22. 2. 2019
Slováci sú podľa Airbnb opatrní hostitelia. Podľa posledných záznamov platformy si slovenský prenajímateľ priemerne ročne zarobil 1 300 eur tým, že zdieľal svoj domov priemerne na 21 nocí. Podľa údajov Airbnb až 97 percent platby za ubytovanie zostáva v rukách hostiteľov, teda prenajímateľov.
Všetky platby sú realizované cez bankové účty a evidované cez jednu digitálnu platformu. Podľa Radovana Ihnáta zo Slovenskej komory daňových poradcov by bolo pre mnoho prenajímateľov obrovským šokom, keby Finančná správa zverejnila informáciu, že získala databázu o osobách, ktoré poskytujú ubytovanie prostredníctvom Airbnb. Teda podobne, ako sa to stalo v Českej republike. Podľa Ihnáta je pravdepodobne len otázka času, kedy si slovenská Finančná správa taktiež zaobstará databázu prenajímateľov Airbnb a spustí procesy na ich dodaňovanie. Podľa prezentovaných vyjadrení sa Finančná správa prikláňa k rovnakému daňovému režimu posudzovania prenájmov nehnuteľností cez Airbnb ako česká Finančná správa. Teda takýto krátkodobý prenájom nehnuteľnosti by mal byť považovaný, na účely živnostenského zákona aj daní, za poskytnutie ubytovacej služby, a nie za príjem z prenájmu nehnuteľnosti. Airbnb niektoré údaje slovenským úradom poskytuje. „Pokiaľ ide o kontakt s úradmi, máme nateraz k dispozícii všeobecné vyjadrenie, že ide o bežné zdieľanie agregovaných dát s politickými decision makers a turistickými organizáciami,“ vyjadrilo sa komunikačné oddelenie Airbnb pre HN.