Prestup sporiteľov
18. 11. 2022
Zákon č. 677/2006 Z. z. zaviedol opatrenie, ktoré malo zabrániť neodôvodneným a nesprávne motivovaným prestupom sporiteľov z jednej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti – tzv. akceptačný list, ktorý vydáva Sociálna poisťovňa a v určitých prípadoch je jeho vydanie aj spoplatnené.
Táto bariéra (administratívno-finančná) mala slúžiť na stabilizáciu systému starobného dôchodkového sporenia najmä v čase, kedy bola situácia v oblasti finančného sprostredkovania a poradenstva pomerne turbulentná. Spoločne s týmto opatrením sa zaviedlo aj obmedzenie celkových výdavkov dôchodkovej správcovskej spoločnosti a výdavkov fyzických osôb a právnických osôb vynaložených v prospech dôchodkovej správcovskej spoločnosti v súvislosti s uzatvorením zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. V roku 2006 dosiahol počet zrealizovaných prestupov v II. pilieri takmer 150 tis., po zavedení opatrenia klesol hneď nasledujúci rok na menej ako 2 tis. prestupov za rok. Následne sa počet prestupov kontinuálne zvyšoval, v posledných rokoch sa prestupy ustálili na počte okolo 40 tis. prestupov za rok. Dosiahnutý efekt tohto opatrenia je síce nespochybniteľný, keďže ale ide z podstaty o problematiku a potrebu regulácie v oblasti finančného sprostredkovania a poradenstva (v prostredí mimo Sociálnej poisťovne), zrušili sa úlohy a povinnosti Sociálnej poisťovne v súvislosti s vydávaním akceptačných listov. Súčasne sa však ustanovilo vytvorenie inej bariéry, a to úpravou existujúceho opatrenia limitujúceho výdavky dôchodkovej správcovskej spoločnosti na uzatvorenie jednej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Dôchodková správcovská spoločnosť, resp. fyzické a právnické osoby konajúce pri získavaní klientov v jej prospech, nebudú môcť vyplácať províziu (poskytnúť iný prospech) finančnému sprostredkovateľovi za získanie klienta od inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.
K
Obchodník musí umožniť platbu kartou pri akejkoľvek sume
23. 6. 2009
Ak obchodník informuje o možnosti platiť pri jeho pokladnici kartou, musí takúto platbu umožniť bez ohľadu na jej výšku. Tvrdí to Slovenská obchodná inšpekcia. Niektorí obchodníci však toto pravidlo nedodržiavajú a stanovujú si minimálnu hodnotu nákupu.
Za porušovanie
tejto povinnosti hrozia obchodníkom
sankcie. Ak obchodník viackrát odmietne platobnú kartu pre nízku hodnotu
nákupu, môže s ním banka okamžite rozviazať zmluvu.
Banky nevidia dôvod na to, aby obchodníci odmietali používanie platobných
kariet pre nízke sumy.
Niektoré banky majú pri svojich termináloch definované technické minimum,
pod ktoré nie je možné platbu spracovať. Okrem technického minima obchodníci
poznajú aj ekonomické minimum, keď je platba kartou pre nich rentabilná. Toto
je vyššie ako technické minimum.
Podnikatelia obhajujú tieto limity vysokým podielom nákladov na celkovej
sume transakcie, ak je hodnota nákupu príliš nízka.
Tieto argumenty mohli byť podložené v minulých rokoch, najmä pre výšku
telekomunikačných nákladov spojených s jednou transakciou. V súčasnosti sú už
však takéto argumenty neopodstatnené.
Ministerstvo financií pre úpravu tejto situácie pripravuje návrh zákona
o platobných službách. Novela by mala
podporiť platby kartou, no
nemala by znevýhodniť platbu v hotovosti pred platbami kartou. Ak návrh zákona prejde, obchodník už nebude
môcť od zákazníka žiadať zaplatenie samostatného poplatku za to, že platí
kartou. Podľa návrhu zákona banky, ktoré podnikateľom poskytujú terminál,
nebudú môcť obchodníkom brániť v tom, aby zákazníkom platiacim kartou
poskytovali benefity, napríklad v podobe zľavy.
Problém minimálnych limitov na platbu kartou novopripravovaná legislatíva
však nevyrieši. Takéto skutočnosti nie sú upravené v právnom poriadku
Slovenskej republiky, neupravuje ich ani návrh zákona o platobných službách.
Hovorca Slovenskej bankovej asociácie tento nedostatok potvrdil. Pripomenul, že zákon len prenáša európsku
direktívu o platobných službách do našej legislatívy. Hovorca avizoval, že v
druhej polovici roka by mala byť zverejnená smernica o elektronických
peniazoch. Pre obchodníka sú podľa neho
menej nákladné a sú vhodné najmä pri
platení menších nákupov.
Odvody živnostníka do zdravotnej poisťovne
22. 6. 2009
Veľa živnostníkov patrí v problematike zdravotných odvodov medzi začiatočníkov. Živnostníkov zaujíma, aké zdravotné odvody si musia platiť a či ich musia platiť preddavkov alebo raz za rok? Medzi časté otázky patrí otázka, či sa musia prihlásiť do zdravotnej poisťovne.
Zdravotné poistenie sa
platí formou mesačných preddavkov a za kalendárny rok sa zúčtováva v ročnom
zúčtovaní poistného. Každý platiteľ poistného je povinný sám si vypočítať,
platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne
v každom kalendárnom mesiaci. Začínajúci živostnostníci, ktorí si nemajú z čoho
vypočítať základ dane, si sami stanovia výšku preddavku na poistné. Minimálna
výška poistného sa odvíja od výšky minimálnej mzdy.
Na verejné zdravotné
poistenie je minimálny preddavok u SZČO pre rok 2009 vo výške 41,37 € (pre SZČO
so zdravotným postihnutím 20,68 €). Osoby samostatne zárobkovo činné sú povinné
uhradiť preddavky do 8. dňa nasledujúceho mesiaca. Poistenec je povinný oznámiť
zdravotnej poisťovni v lehote do 8 dní
všetky zmeny, ktoré majú vplyv na poistenie a odvody.
Zdravotné poistenie a osoby dobrovoľne nezamestnané
22. 6. 2009
Zdravotné poistenie musia platiť aj osoby, ktoré prišli o prácu, ale nechcú ísť na úrad práce.
Tieto
osoby sa stanú dobrovoľne nezamestnanými, resp. samoplatiteľmi. Samoplatitelia
sú povinní odvádzať pravidelne mesačné preddavky na zdravotné poistenie vo
výške 26,74 €.
Medzi firmami sa rozmohlo neplatenie faktúr
19. 6. 2009
Slovenské firmy si čoraz častejšie neplatia medzi sebou faktúry alebo meškajú s ich zaplatením. Priemerná doba úhrady pohľadávky sa oproti vlaňajšku výrazne predlžuje.
Konštatujú to firmy, ktoré sa
zaoberajú poistením pohľadávok. Slovenský index platobnej nedisciplinovanosti
sa zhoršil takmer o 30 %. Západná Európa sa v oblasti platobnej disciplíny
dostáva postupne z najhoršieho, situácia vo východnej sa stále zhoršuje.
Na neplatičov doplácajú menšie dopravné
spoločnosti, menší stavební subdodávatelia, kovovýroba, výrobcovia plastov a
gumy, strojári, sklári aj textilný priemysel.
Na zhoršujúcu sa platobnú morálku svojich
odberateľov môžu v budúcnosti najviac doplatiť práve menšie firmy. Mnohé z nich
už pocítili problémy s hotovosťou po tom, čo im banky priškrtili
financovanie. Niektoré sa uchýlili k
inému zdroju externého financovania - naťahovaniu splatnosti svojim
dodávateľom. V tejto situácii hrozí, že ak prestanú faktúry platiť aj ich
odberatelia, spustí sa domino efekt druhotnej platobnej neschopnosti.