Prestup sporiteľov
18. 11. 2022
Zákon č. 677/2006 Z. z. zaviedol opatrenie, ktoré malo zabrániť neodôvodneným a nesprávne motivovaným prestupom sporiteľov z jednej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti – tzv. akceptačný list, ktorý vydáva Sociálna poisťovňa a v určitých prípadoch je jeho vydanie aj spoplatnené.
Táto bariéra (administratívno-finančná) mala slúžiť na stabilizáciu systému starobného dôchodkového sporenia najmä v čase, kedy bola situácia v oblasti finančného sprostredkovania a poradenstva pomerne turbulentná. Spoločne s týmto opatrením sa zaviedlo aj obmedzenie celkových výdavkov dôchodkovej správcovskej spoločnosti a výdavkov fyzických osôb a právnických osôb vynaložených v prospech dôchodkovej správcovskej spoločnosti v súvislosti s uzatvorením zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. V roku 2006 dosiahol počet zrealizovaných prestupov v II. pilieri takmer 150 tis., po zavedení opatrenia klesol hneď nasledujúci rok na menej ako 2 tis. prestupov za rok. Následne sa počet prestupov kontinuálne zvyšoval, v posledných rokoch sa prestupy ustálili na počte okolo 40 tis. prestupov za rok. Dosiahnutý efekt tohto opatrenia je síce nespochybniteľný, keďže ale ide z podstaty o problematiku a potrebu regulácie v oblasti finančného sprostredkovania a poradenstva (v prostredí mimo Sociálnej poisťovne), zrušili sa úlohy a povinnosti Sociálnej poisťovne v súvislosti s vydávaním akceptačných listov. Súčasne sa však ustanovilo vytvorenie inej bariéry, a to úpravou existujúceho opatrenia limitujúceho výdavky dôchodkovej správcovskej spoločnosti na uzatvorenie jednej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Dôchodková správcovská spoločnosť, resp. fyzické a právnické osoby konajúce pri získavaní klientov v jej prospech, nebudú môcť vyplácať províziu (poskytnúť iný prospech) finančnému sprostredkovateľovi za získanie klienta od inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.
K
Firmy tento rok na mzdách nepridajú
24. 1. 2010
Hlavnými tromfami zamestnávateľov pri vyjednávaní o nových kolektívnych zmluvách sú kríza, vysoká nezamestnanosť a nejasná budúcnosť. Systém odmeňovania sa zmenil. Okrem mzdy bol znížený aj objem rôznych sociálnych benefitov.
Hrozba straty zamestnania sa často využíva aj ako nátlak zo strany zamestnávateľov. Problémom je, že bežní zamestnanci a často ani odboroví predáci nemajú dostatok informácií na posúdenie pravdivosti tvrdení zamestnávateľa.
Odmeny a rôzne formy príplatkov sa krátili o desať, pätnásť i viac percent a v menšej miere sa vyplácajú také profity ako napríklad časť trinásteho platu pred letnou dovolenkovou sezónou a zimou.
Kolektívne zmluvy pred krízou sa uzatvárali na obdobie dvoch až troch rokov s podmienkou, že vyjednávanie o mzdách sa môže otvoriť každý rok počas ich platnosti. V súčasnosti sa zmluvy uzatvárajú na jeden rok, pretože objektívne ekonomické výhľady na dlhšie obdobie momentálne neexistujú.
Odvody do garančného fondu chránia zamestnancov
21. 1. 2010
Vláda pokračuje v posilňovaní práv zamestnancov. Cez zákon o konkurze a reštrukturalizácii sa usiluje presadiť, aby dlhy skrachovanej firmy voči zamestnancom boli dôležitejšie ako napríklad dlhy k subdodávateľom. Zatiaľ čo odborári takýto postup kvitujú, zamestnávatelia nie. Zhoda nepanuje ani v názore, ako súčasný stav zmenia ostatné navrhované zmeny zákona. Veritelia firiem zatiaľ nevedia, či sa v konkurzoch dostanú aspoň k časti svojich peňazí skôr ako doteraz a či dostanú viac peňazí ako doposiaľ.
Podľa predstaviteľa Konfederácie odborových zväzov sa postavenie zamestnancov zlepší a budú mať väčšiu možnosť dostať sa k svojim pohľadávkam. Odborári tiež požadujú, aby sa ich zástupcovia automaticky stali aj členmi veriteľských výborov. Tieto orgány majú silný vplyv na to, ako konkurz prebieha, bez ich rozhodnutia nemôže správca napríklad predávať majetok. Členmi veriteľských výborov sú v súčasnosti zástupcovia firiem a ľudí, ktorým krachujúci podnik dlhoval najviac. Odborári sú to málokedy.
Podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska už dnešný zákon chráni zamestnancov dostatočne. Zamestnávateľ platí za zamestnancov odvody do garančného fondu Sociálnej poisťovne. Z neho by mali byť vyplácané aj mzdy v konkurze.
Zníženie spotrebnej dane na naftu
20. 1. 2010
Poslanci NR SR podporili návrh vlády na zníženie spotrebnej dane na naftu a prerokujú ho v skrátenom legislatívnom konaní.
Spotrebná daň sa zníži výraznejšie, ako bolo pôvodne avizovaných 9 centov na liter. Vládou schválený návrh, totiž počíta so znížením o 11,3 centa.
Podľa rezortu financií je hlavným dôvodom vypracovania návrhu eliminácia vysokej ceny nafty pre domácnosti aj pre podnikateľský sektor, a tým udržanie cenovej úrovne prepravovaných tovarov a prepravných služieb. Ministerstvo očakáva tiež zníženie objemov nákupov nafty v okolitých štátoch a zlepšenie konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia v oblasti prepravy tovarov.
Zníženie zdanenia nafty pôvodne ako kompenzáciu zvýšených nákladov dopravcov po zavedení nového mýtneho systému avizoval premiér po rokovaní s predstaviteľmi zamestnávateľov, odborov, dopravcov, Slovnaftu, rezortov financií a dopravy.
Ministerstvo financií predpokladá v dôsledku tohto kroku výpadok príjmov štátneho rozpočtu vo výške 60 až 102 miliónov eur v tomto roku, 70 až 117 miliónov eur v roku 2011 a 85 až 132 miliónov eur v roku 2012.
Odhaľovanie daňových podvodov v G20
20. 1. 2010
OECD nebude mať námietky, keď na odhalenie daňových podvodníkov vlády využijú aj kradnuté informácie. Odhaľovanie daňových podvodov je prioritou aj pre Skupiny najväčších krajín sveta G20. Šéf daňového oddelenia OECD vyhlásil,že sa nebude prehliadať, keď si daňoví poplatníci nebudú plniť svoje daňové povinnosti. Využívať sa budú všetky spôsoby, teda aj informátori a kradnuté dáta.
Snaha vlád primäť občanov, aby zdanili úspory ukryté na účtoch v zahraničí silnie v čase, keď vrcholí kríza a rade krajín vysychá štátna pokladnica.
Globálny hon na daňových podvodníkov začal naberať na obrátkach už vlani, keď ostrý postoj v tejto otázke zaujalo Nemecko a Francúzsko. Obe krajiny si vyhľadali zoznam svojich občanov - vlastníkov kont vo Švajčiarsku a Lichtenštajnsku, a našli si medzi nimi svojich občanov.
Prípad z poslednej doby sa týka nadnárodnej banky HSBC, z pobočky ktorej vo Švajčiarsku jej bývalý zamestnanec ukradol údaje o klientoch. K údajom sa takto dostali francúzske úrady a použili ich na vyhľadanie svojich občanov, ktorí sa vyhýbajú plateniu daní. Prípad HSBC spôsobil diplomatickú roztržku medzi Parížom a Bernom.
Švajčiari dokonca s Parížom prestali rokovať o príprave novej bilaterálnej dohody, ktorá mala Francúzom zabezpečiť ústretovosť Švajčiarska pri odhaľovaní daňových únikov. V správe súkromných bánk vo Švajčiarsku je majetok zahraničných subjektov v hodnote bilióna dolárov.
Banky sa snažia na tamojšiu vládu vyvíjať tlak, aby prijala zákon, v ktorom bude klauzula, ktorá vládam ďalších krajín využitie kradnutých dát na odhaľovanie daňových podvodov zakáže. Podľa pozorovateľov však snahy týchto bánk ťažko obstoja v situácii, keď má mnoho európskych krajín kvôli kríze vysoké deficity a hľadá úspory, kde sa dá.
Pri pohľade na oblasti, ktoré patria do OECD sa však javí, že takmer všetky členské krajiny sú pripravené brať informácie z najrôznejších zdrojov. Na zozname OECD je sedemnásť jurisdikcií, ktoré OECD považuje za problematické, podobne ako americký štát Delaware, ktorý je daňovým rajom v rámci USA.