Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
30. 1. 2025
Zamestnávateľ je podľa Zákonníka práce povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca (napr. dočasná pracovná neschopnosť).
Ak by zamestnávateľ čerpanie dovolenky za príslušný kalendárny rok neurčil zamestnancovi ani do konca nasledujúceho roka, zamestnancovi patrí náhrada mzdy, ale len za tú časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky a zvyšok nevyčerpanej dovolenky zamestnancovi prepadne.
Zamestnávateľ je povinný preplatiť nevyčerpanú dovolenku
len v dvoch prípadoch, a to v nasledovnom rozsahu:
• preplatí časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka,
• preplatí celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, ktorý si zamestnanec nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru; pri skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy za celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, na ktorú mu vznikol nárok a to bez obmedzenia jeho rozsahu.
K nedostatkom, ktorý inšpektori práce odhaľujú, je nariaďovanie čerpania dovolenky bez dodržania určenej 14-dňovej lehoty na jej oznámenie. Uvedené sa vyskytuje najčastejšie u zamestnávateľov, ktorí končia so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou a v záujme uprednostnenia vyčerpania nároku na dovolenku pred jeho preplatením nariadia zamestnancovi čerpanie dovolenky bez dodržania stanovenej lehoty na jej oznámenie.“
K
Podmienka poskytnutia podpory na obstaranie bytu
28. 1. 2020
Novelou zákona o štátnom fonde rozvoja bývania sa upravuje podmienka poskytnutia podpory na obstaranie bytu výstavbou alebo kúpou bytu v bytovom alebo polyfunkčnom dome pre určený okruh žiadateľov.
Medzi týchto žiadateľov patria manželia do 35 rokov, manželia s maloletým dieťaťom do 3 rokov, manželia s osvojeným maloletým dieťaťom do 5 rokov, člen domácnosti, ktorej členom je aj fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo osamelý rodič s nezaopatreným dieťaťom do 15 rokov. Podľa predchádzajúcej úpravy bolo možné poskytnúť podporu len vtedy, ak mesačný príjem žiadateľa a osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu, neprevyšovali štvornásobok sumy životného minima vypočítaného pre žiadateľa a osoby, ktorých príjmy sa posudzovali spoločne. Maximálna príjmová hranica sa novelou zákona zvyšuje na päťnásobok uvedenej sumy. Rovnaká zmena nastala v prípade žiadateľa, ktorým sú mladomanželia pri poskytovaní podpory na obstaranie bytu kúpou bytu v rodinnom dome. Uvedená zmena reaguje na podnety z praxe a jej cieľom je umožniť získanie podpory na obstaranie bývania pre ešte širšiu skupinu žiadateľov.
V hre je dotácia pre investíciu, ktorá má zamestnať stovky ľudí
27. 1. 2020
Sto miliónov eur. Toľko bude stáť prvá fáza slovenského vývoja, výskumu a aj pilotnej výroby batérií určených primárne pre autopriemysel. Na investíciu, ktorá má v budúcnosti zamestnať stovky až tisícky ľudí, sa poskladajú investori, banky a najnovšie aj štát formou dotácie.
Prvý slovenský výrobca batérií Inobat totiž rokuje s vládou o štátnej pomoci. Výška dotácie je aktuálne predmetom rokovaní a presná suma zatiaľ nie je známa. „Prostriedky by boli prioritne použité na financovanie odborných kapacít a technologického transferu pre začatie činnosti R&D centra,“ potvrdil pre HN spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ Inobat Marián Boček, podľa ktorého investícia prinesie zvýšenie európskej konkurencieschopnosti na batériovom trhu, ktorý je pod silným tlakom ázijských producentov.
Ostatná novela ZDP
24. 1. 2020
Cieľom ostatnej novely zákona o dani z príjmov je podpora mobility pracovnej sily a stimulácia nového zdroja, z ktorého môže byť financovaná bytová výstavba, t.j. zo zdrojov podnikateľského prostredia.
Novela zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Novela zákona nemá žiadne, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.
Dôchodok v sociálnom poistení
22. 1. 2020
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa predkladá s cieľom spravodlivejšie vypočítavať dôchodky ľuďom, ktorí sú alebo boli sporiteľmi v II. pilieri.
Kvôli nesprávne nastavenému vzorcu sa im totiž priznávali nižšie dôchodky, ako by im mali patriť. Sporiteľ, ktorý zarábal počas kariéry priemernú mzdu a odpracoval 42 rokov, je tak pri výpočte dôchodku ukrátený o približne 13 eur mesačne, teda viac ako 150 eur ročne.
Spôsobené je to tým, že pri výpočte dôchodku sa nezohľadňovali odvody do rezervného fondu solidarity (RFS), ktoré v praxi slúžili na vykrytie deficitu základného fondu starobného poistenia (teda predovšetkým na výplatu starobných dôchodkov a predčasných starobných dôchodkov). Vzhľadom na uvedené sa upravila výška tohto krátenia a zohľadňuje sa pri určení starobného dôchodku pre poistenca, ktorý je alebo bol sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z., celé poistné zaplatené do RFS.
V záujme zabezpečenia jednotnej právnej úpravy sa zmeny týkajú v rovnakom rozsahu aj poistencov štátu a SZČO, a to bez ohľadu na odlišnú percentuálnu sadzbu poistného, ktoré do RFS platia (2 % štát za poistencov štátu), resp. platili (v prípade SZČO v období od 1. apríla 2009 do 31. decembra 2010 v záujme zmiernenia dopadov finančnej a hospodárskej krízy), a to predovšetkým s prihliadnutím na dôvody, ktoré výšku tejto sadzby ovplyvnili.