Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
30. 1. 2025
Zamestnávateľ je podľa Zákonníka práce povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca (napr. dočasná pracovná neschopnosť).
Ak by zamestnávateľ čerpanie dovolenky za príslušný kalendárny rok neurčil zamestnancovi ani do konca nasledujúceho roka, zamestnancovi patrí náhrada mzdy, ale len za tú časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky a zvyšok nevyčerpanej dovolenky zamestnancovi prepadne.
Zamestnávateľ je povinný preplatiť nevyčerpanú dovolenku
len v dvoch prípadoch, a to v nasledovnom rozsahu:
• preplatí časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka,
• preplatí celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, ktorý si zamestnanec nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru; pri skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy za celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, na ktorú mu vznikol nárok a to bez obmedzenia jeho rozsahu.
K nedostatkom, ktorý inšpektori práce odhaľujú, je nariaďovanie čerpania dovolenky bez dodržania určenej 14-dňovej lehoty na jej oznámenie. Uvedené sa vyskytuje najčastejšie u zamestnávateľov, ktorí končia so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou a v záujme uprednostnenia vyčerpania nároku na dovolenku pred jeho preplatením nariadia zamestnancovi čerpanie dovolenky bez dodržania stanovenej lehoty na jej oznámenie.“
K
Systém, ktorý vypláca vyššie dávky ako priemerná mzda, je nesolidárny
4. 8. 2009
Hospodárenie Sociálnej poisťovne je podľa analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií dlhodobo neudržateľné. Nároky na výplatu starobných dôchodkov presahujú príjmy poisťovne. Aj bez zavedenia druhého piliéra.
Podľa
analytika je potrebné eliminovať
zásluhovosť vo výplate dávok budúcim dôchodcom. Dôchodkový systém by mal byť
solidárny. A systém, ktorý dôchodky vypláca vyššie, ako je čistá priemerná
mzda, podľa analytika solidárny nie je. Preto by bolo vhodné spomaliť tempo
valorizácie dôchodkových dávok na rast cenovej úrovne. INESS navrhuje tiež zaviesť
stabilizačné vzorce, ktoré budú upravovať objem vyplatených dávok podľa počtu
pracujúcich a zaplatených odvodov. Podľa analytika pozitívne zmeny zrejme do
roku 2011 nenastanú.
Príplatok pri narodení dieťaťa získalo takmer 19,6 tisíc rodičov
3. 8. 2009
Príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa získalo v prvom polroku tohto roka takmer 19,6 tisíc rodičov v celkovej sume 678,49 €. Príplatok získali rodičia, ktorým sa narodilo prvé, druhé alebo tretie dieťa.
Na tejto
dávke úrady práce a sociálnych vecí za šesť mesiacov vyplatili vyše 13,4
milióna €.
Príspevok pri narodení dieťaťa, na ktorý majú rodičia pri narodení každého
dieťaťa nárok, dostalo v rovnakom období takmer 26,6 tisíc rodičov. Na túto
dávku išlo v prvom polroku takmer 4,1 milióna €. Príspevok pri narodení dieťaťa
dosahuje 151,37 €. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnilo Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny SR.
Príplatok k
príspevku aj pre druhorodené a treťorodené deti vláda zaviedla od začiatku
tohto roka. Do konca minulého roka tento príplatok bol určený len prvorodičkám.
Podmienkou na výplatu tejto dávky je, aby sa dieťa dožilo aspoň 28 dní.
Pri narodení
dieťaťa je poskytovanie príspevku vylúčené v prípade, ak v období pred narodením druhého
dieťaťa alebo tretieho dieťaťa sa staršiemu dieťaťu alebo deťom nariadila súdom
ústavná starostlivosť alebo náhradná starostlivosť alebo boli deti osvojené a
táto situácia sa do narodenia druhého alebo tretieho dieťaťa nezmenila.
Nárok na
príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa nevzniká maloletej matke, ktorá súdom
nemá priznané rodičovské práva a
povinnosti podľa zákona o rodine. Príplatok k príspevku nedostane ani matka, ktorá
sa od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva do pôrodu nezúčastňovala raz za
mesiac na preventívnych prehliadkach u gynekológa.
Nová výška preddavku na zdravotné poistenie
2. 8. 2009
Samostatne zárobkovo činné osoby najneskôr 8. augusta tohto roka musia zaplatiť do svojej zdravotnej poisťovne preddavky na zdravotné poistenie v novej výške.
SZČO si novú
sumu predavkov vypočítali v rámci ročného zúčtovania poistného na zdravotné
poistenie za rok 2008. Novo stanovené preddavky tieto osoby budú platiť do
zdravotnej poisťovne za obdobie od júla tohto roka do júna budúceho roka.
v súčasnosti
minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie predstavuje 41,37 eura.
Najnižším základom na platenie preddavkov je minimálna mzda, ktorá aktuálne
predstavuje 295,5 eura. Trojnásobok priemernej mzdy je maximálnym vymeriavacím
základom, teda 2006,17 eura. Najvyššia možná suma preddavku na zdravotné
poistenie tak je na úrovni 280,86 eura.
Zmena podmienok na odvádzanie 2 %
31. 7. 2009
Firmy z budúcoročných príjmov už nebudú odvádzať dve percentá z dane tretiemu sektoru za súčasných podmienok.
Ministerstvo financií navrhuje, aby asignácia dane
postupne zanikla a aby ju nahradili priame finančné dary zo ziskov firiem. Rezort tvrdí, že okrem zvýšenia príjmov do
štátneho rozpočtu mu ide aj o zvýšenie filantropie a zastavenie zneužívania
darovaných peňazí. Mimovládne organizácie s týmto návrhom súhlasia. Niektoré
však z nového návrhu majú obavy.
Vlani štát prišiel
kvôli darovaným dvom percentám o vyše 49
miliónov eur, teda skoro o 1,5 miliardy korún. Z toho firmy dali vyše miliardy.
Tento výpadok sa v najbližších rokoch bude
znižovať. Ak budú právnické osoby chcieť poukázať v daňovom priznaní za rok
2010 dve percentá z ich dane tretiemu sektoru, budú musieť preukázať, že
prijímateľovi dane zároveň dali aj finančný dar z ich majetku vo výške pol
percenta z dane. Ak tak neurobia, na účet prijímateľa štát prevedie len 1,5
percenta z odvedenej dane firmy. Takýto pomer bude platiť dva roky. V ďalších
rokoch sa daň bude postupne o pol percenta znižovať a zároveň o pol percenta sa
budú zvyšovať priame finančné dary. Asignácia by mala úplne zaniknúť v roku
2018.
Podľa
rezortu financií nejde len o zvýšenie príjmov do rozpočtu, ale aj o zastavenie
zneužívania peňazí. K zneužívaniu peňazí dochádzalo najmä prostredníctvom darovania peňazí rôznym
nadáciám, ktoré si založili firmy a využívali peniaze samy pre seba. Tieto
skúsenosti potvrdzujú jednak daňové kontroly a jednak vyplývajú z podnetov
od ľudí.
Preto novela
zákona zakazuje použiť darované peniaze na obstaranie nehnuteľnosti a na
reklamu, ak to nesúvisí s vymedzenou činnosťou mimovládky.
Zamestnávatelia
žiadajú, aby sa popri zrušení asignácie zaviedla zároveň daňová odpočítateľnosť
poskytnutých finančných darov z daňového základu v plnej výške. Obávajú sa, že
inak sa počet darcov zníži a tretí sektor utrpí. Ministerstvo financií to zatiaľ neplánuje.
Rezort však
s mimovládkami rokuje o zákonných možnostiach na vytvorenie charitatívnej
lotérie a charitatívnej reklamy.