Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
30. 1. 2025
Zamestnávateľ je podľa Zákonníka práce povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca (napr. dočasná pracovná neschopnosť).
Ak by zamestnávateľ čerpanie dovolenky za príslušný kalendárny rok neurčil zamestnancovi ani do konca nasledujúceho roka, zamestnancovi patrí náhrada mzdy, ale len za tú časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky a zvyšok nevyčerpanej dovolenky zamestnancovi prepadne.
Zamestnávateľ je povinný preplatiť nevyčerpanú dovolenku
len v dvoch prípadoch, a to v nasledovnom rozsahu:
• preplatí časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka,
• preplatí celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, ktorý si zamestnanec nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru; pri skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy za celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, na ktorú mu vznikol nárok a to bez obmedzenia jeho rozsahu.
K nedostatkom, ktorý inšpektori práce odhaľujú, je nariaďovanie čerpania dovolenky bez dodržania určenej 14-dňovej lehoty na jej oznámenie. Uvedené sa vyskytuje najčastejšie u zamestnávateľov, ktorí končia so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou a v záujme uprednostnenia vyčerpania nároku na dovolenku pred jeho preplatením nariadia zamestnancovi čerpanie dovolenky bez dodržania stanovenej lehoty na jej oznámenie.“
K
OZ KOVO sa snaží zachraňovať rodiny, benefity aj platy
15. 7. 2009
Pri hromadnom prepúšťaní sa podľa slov predsedu OZ KOVO snažia zachrániť miesto aspoň jednému z manželov.
Momentálne vo fabrikách panuje strach.
Dôležitá je komunikácia. Iná atmosféra
je tam, kde zamestnávateľ príde a oboznámi ľudí so situáciou a otvorene povie,
že teraz mu to napríklad so zvyšovaním platov nevychádza. Tam sa ľudia cítia
súčasťou firmy. Strach a zlá atmosféra panuje tam, kde sa len dávajú príkazy a
ľudia netušia, čo sa v podniku deje.
Hromadné prepúšťanie upravuje Zákonník práce.
Odborom firma musí povedať prečo prepúšťa a musí ich presvedčiť, že vyhodenie
určitého počtu ľudí môže podnik zachrániť. Odbory pomáhajú v tom, že v zozname
napríklad vyhľadajú mená tých, ktorí môžu ísť do predčasného dôchodku, tých,
ktorí majú vyššie vzdelania a majú väčšiu šancu nájsť si inú robotu. Ohľad sa
berie aj na prípady, ak sú na zozname obidvaja manželia. Jeden z nich musí vo
fabrike zostať. Odborári sa snažia pred prepustením zachrániť aj osamelé matky.
Odborári sa usilujú ovplyvniť aj poklesy
miezd, tak, aby rástli aspoň o výšku inflácie a neklesal reálny príjem ľudí. To
sa usilovali vyrokovať ešte v rámci kolektívnych zmlúv. Teraz prebiehajú
rokovania v podnikoch. Na nich sa však riešia väčšinou už len rôzne príplatky,
rekondičné pobyty či iné benefity.
Vyjednávania sú pre krízu ťažšie a náročnejšie
ako v minulých rokoch. Snahou zamestnávateľov je väčšinou nedať nič, či dokonca
platy znižovať, aj napriek tomu, že za predošlé roky mali obrovské zisky, z
ktorých by vedeli prefinancovať mzdy zamestnancov bez problémov tri, štyri
roky. Zamestnávatelia žiadajú skromnosť a pokoru od zamestnancov, ale na ich
strane ju zatiaľ nevidno.
Na rôznych flexikontách si ľudia nazbierali
množstvo hodín. Flexikonto môže však
byť vo firme len so súhlasom odborov a v každej fabrike je presne
dohodnuté, koľko zamestnanec potom môže robiť. Nesmie sa stať, aby niekto s
300–400 hodinami na flexikonte robil 14 hodín v kuse.
Skromnejšie výnosy - bezpečnejšie investície
14. 7. 2009
Bezpečnosť investícií sa stala najvyššou prioritou súkromných investorov v Európe a USA. Aby ju dosiahli sú investori ochotní akceptovať aj skromnejšie výnosy.
Vyplýva to z prieskumu Investičný barometer.
Realizovala ho spoločnosť GfK Custom
Research pre denník Wall Street Journal Europe v apríli 2009 na vzorke zhruba
11 tisíc respondentov v Belgicku, Českej republike, Francúzsku, Nemecku,
Maďarsku, Taliansku, Poľsku, Španielsku, Švédsku, Spojenom kráľovstve a v USA.
Siedmi z desiatich Američanov a zhruba polovica Európanov si podľa prieskumu svoje peniaze uložili na
sporiace účty.
Pomerne populárne sú aj rôzne typy životných
poistiek, ktoré má až 32 % Západoeurópanov. V jednotlivých krajinách sa však
využívanie životných poistiek podstatne líši.
Účtovanie akciových zliav v JÚ
13. 7. 2009
Obchodníci v rámci akciovej zľavy predávajú niektoré tovary za cenu nižšiu ako bola nákupná. Bežné to je pri sezónnych tovaroch.
Má sa v jednoduchom účtovníctve záporný rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou účtovať ako zníženie výdavkov na dosiahnutie príjmov?
Ak sú predajné ceny z objektívnych dôvodov
vývoja na trhu v obchodovaní s predmetným tovarom nižšie ako nákupné, nemá to
negatívny daňový dosah. Strata z predaja sa daňovo uznáva a záporný rozdiel sa
neúčtuje v rámci koncoročných uzávierkových operácií ako storno daňových výdavkov
na obstaranie tovaru.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o
dani z príjmov sa pre daňové účely príjmy oceňujú cenami bežne používanými v
mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne
miery opotrebenia predmetného plnenia.
Reálny prepad na výplatných páskach
13. 7. 2009
Pokles miezd za druhý štvrťrok predpovedá väčšina analytikov a odborníkov. Podniky po štyroch mesiacoch rozmýšľania, ako bojovať s krízou, siahli ľuďom v máji na peniaze.
Reálny prepad pocítili všetky oblasti ekonomiky, okrem maloobchodu,
hotelovo–ubytovacieho sektora a vodárenstva.
Mínus na výplatný páskach
predstavuje len o pár eur viac ako vlani, to však po započítaní inflácie
znamená menej na míňanie od pol do troch percent.
Tento prepad v mzdách a platoch
cítiť. Reálny je aj rast nezamestnanosti a slovenské podniky sa zároveň
dotýkajú dna z pohľadu výroby. Značná časť ľudí je mimo práce na nútených
dovolenkách či 60 percentách platu.
Odborníci a personalisti sa
zhodujú, že ľudia o časť výplaty prichádzajú
najmä cez nevyplatené odmeny či variabilné zložky platov a rôzne
príplatky.
Najväčší pokles tržieb aj
produkcie - okolo 10 % - bude tento rok
v priemysle a stavebníctve. Trpia aj služby najviac spojené s priemyslom,
napríklad doprava.
V priemyselnej výrobe, kde
pracuje okolo 450–tisíc ľudí, sa na výplatných páskach medziročne v máji
znížili sumy priemerne o vyše 8 eur. Výplaty sa znížili pod 710 eur (niečo nad 21–tisíc korún).
Celkovo by tento rok priemerná hrubá mzda v
hospodárstve mala podľa odhadov jedného z analytikov mierne vzrásť asi o 13
eur (395 korún) na 736 eur (22 177 korún). Po zohľadnení rastu cien si však ľudia
na Slovensku budú môcť z výplaty tento rok kúpiť menej ako po minulé roky. Reálne by mzda mohla klesnúť o 0,3
percenta. Spotreba a míňanie v obchodoch či za služby budú oveľa menšie ako
vlani. Ľudia jednoducho šetria.