Preddavky na daň z MV
15. 9. 2023
Niektorí z daňovníkov sa s daňou z motorových vozidiel stretávajú aj počas roka, a to ak majú povinnosť platiť preddavky na daň, teda ak je splnená podmienka dosiahnutia ustanovenej sumy predpokladanej dane, z ktorej sa tieto preddavky na daň počítajú.
Dôležitým je správny výpočet predpokladanej dane, z ktorej sa následne prepočítajú preddavky na daň. Výpočet predpokladanej dane je zákonom č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „zákon o dani z motorových vozidiel“) priamo ustanovený v § 10 ods. 2, a to spôsobom jej zadefinovania ako súčtu ročnej sadzby dane upravenej podľa § 7 za každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia a nie je oslobodené od dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) až d).
Predpokladaná daň teda zahŕňa každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia (na ktoré sa majú preddavky na daň platiť) a nie je od dane oslobodené podľa § 4 ods. 1 písm. b) až d). Znamená to, že ak sa vozidlo používalo v predchádzajúcom zdaňovacom období a nezanikla daňová povinnosť pri tomto vozidle, teda bude sa používať na podnikanie naďalej, ročná sadzba dane za takéto vozidlo sa započíta do predpokladanej dane. Ročná sadzba dane z prílohy č. 1 a č. 1a k zákonu o dani z motorových vozidiel sa na účel započítania do predpokladanej dane podľa § 7 zákona o dani z motorových vozidiel upravuje a to pre každé vozidlo, ktoré spĺňa podmienku predmetu dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa majú preddavky na daň platiť. Znamená to teda, že každá jedna ročná sadzba dane, ktorá sa započítava do predpokladanej dane, sa musí „podrobiť“ úprave buď:
• v závislosti na veku vozidla - spôsobom zníženia ročnej sadzby dane alebo ponechania ročnej sadzby dane takej, aká reálne zodpovedá základu dane, alebo aj zvýšenia ročnej sadzby dane) a následne sa ešte, ak ide o motorové vozidlo, ktoré je hybridným motorovým vozidlom alebo vozidlom s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG), skvapalnený zemný plyn (LNG) alebo vodík, zníži už táto upravená ročná sadzba dane o 50%,
• bez závislosti na veku vozidla - v prípade vozidiel kategórie O4 znížením o 60% paušálne.
Predpokladaná daň nezahŕňa ročné sadzby dane za tie vozidlá, ktoré spĺňajú podmienku oslobodenia od dane, ako už bolo uvedené podľa § 4 ods. 1 písm. b) až d); t. j. za tie vozidlá, ktoré slúžia zákonom vymedzenému účelu (zabezpečuje sa nimi ochrana ľudského zdravia alebo majetku, poskytuje sa nimi osobná pravidelná doprava vo verejnom záujme alebo sa tieto vozidlá využívajú výhradne v poľnohospodárskej výrobe a v lesnej výrobe). Ročné sadzby dane za tieto vozidlá, ktoré sú zo zákona o dani z motorových vozidiel oslobodené od dane, na základe tohto presného vyšpecifikovania, nie sú súčasťou predpokladanej dane. Na to, aby to tak skutočne bolo, je potrebné špecifikovať, či tieto vozidlá, okrem toho, že sú predmetom dane k 1. januáru toho zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa majú preddavky na daň platiť, sú používané skutočne na tú úlohu, pre ktorú sú zo zákona oslobodené od dane. Vypočítaná suma predpokladanej dane, z ktorej sa následne vypočítavajú preddavky na daň, je súčasťou podaného daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie a uvádza sa na r. 40 v IV. oddiele daňového priznania v kolónke s názvom „predpokladaná daň“. Z jedného podaného daňového priznania je teda možné „vyčítať“ nielen daňovú povinnosť za príslušné zdaňovacie obdobie ale aj predpokladanú daň na „budúce“ zdaňovacie obdobie, z ktorej vyplýva (ne)povinnosť platenia preddavkov na daň. Povinnosť platiť preddavky na daň vzniká vždy, ak je predpokladaná daň vyššia ako 700 €.
S
(Zdroj: *)
Česi majú mierne navrch v zárobkoch po rozdelení federácie
2. 11. 2018
Priemerný zárobok Čecha je totiž o 5,3 % vyšší ako zamestnanca na Slovensku. Ešte výraznejšie rozdiely v mzdách pri oboch krajinách však vidno pri pohľade na regióny mimo hlavných miest. Ukázala to najnovšia analýza trhu práce portálov Platy a Profesia v Česku a na Slovensku.
Slovensko a Česká republika si v týchto dňoch spoločne pripomínajú 100. výročie vzniku Československej republiky. Rozdelenie však prinieslo aj rozdielny vývoj na trhu práce v oboch krajinách. V súčasnosti totiž slovenské zárobky za tými českými zaostávajú. Zatiaľ čo priemerný základný plat Slováka predstavuje 1207 eur v hrubom, priemerný zárobok Čecha je 1271 eur v hrubom. Odchýlky badať aj pri pohľade na regióny. "Rozdiel medzi priemerným základným platom Bratislavčana a Pražana predstavuje 1,9 %. Zamestnanec v českom hlavnom meste má na výplatnej páske v priemere o 26 eur viac ako pracujúci v Bratislave," vyčíslil portál.
Zárobky po rozdelení federácie?
31. 10. 2018
Priemerný zárobok Čecha je totiž o 5,3 % vyšší ako zamestnanca na Slovensku. Ešte výraznejšie rozdiely v mzdách pri oboch krajinách však vidno pri pohľade na regióny mimo hlavných miest. Ukázala to najnovšia analýza trhu práce portálov Platy a Profesia v Česku a na Slovensku.
Slovensko a Česká republika si v týchto dňoch spoločne pripomínajú 100. výročie vzniku Československej republiky. Rozdelenie však prinieslo aj rozdielny vývoj na trhu práce v oboch krajinách. V súčasnosti totiž slovenské zárobky za tými českými zaostávajú. Zatiaľ čo priemerný základný plat Slováka predstavuje 1207 eur v hrubom, priemerný zárobok Čecha je 1271 eur v hrubom. Odchýlky badať aj pri pohľade na regióny. "Rozdiel medzi priemerným základným platom Bratislavčana a Pražana predstavuje 1,9 %. Zamestnanec v českom hlavnom meste má na výplatnej páske v priemere o 26 eur viac ako pracujúci v Bratislave," vyčíslil portál. Platový rozdiel je ešte vyšší v regiónoch mimo hlavných miest oboch štátov. V tomto prípade predstavuje až 11,5 %, teda 116 eur v hrubom vyjadrení. "Dôvodom vyšších rozdielov mimo hlavných miest sú najmä regionálne rozdiely, pričom vyššie sú práve na Slovensku," ukázala analýza. Kým rozdiel medzi priemerným základným platom v Bratislave a na území mimo neho predstavuje vyše 36 %, medzi Prahou a zvyškom Česka je rozdiel nižší iba o necelých 25 %.
Pokles nezamestnanosti už bude miernejší
29. 10. 2018
Pokles nezamestnanosti na Slovensku už nebude rádovo v percentách ako v minulosti, ale bude miernejší, čo je však v súčasnej situácii prirodzené. V diskusnej relácii TA3 V politike to konštatoval minister práce Ján Richter (Smer-SD). Miera nezamestnanosti sa môže podľa neho čoskoro dostať aj pod hodnotu 5 %, ale ďalší pokles bude už len pomalý.
V septembri tohto roka bola miera nezamestnanosti na úrovni 5,38 percenta, oproti augustu bola nižšia o 0,04 percentuálneho bodu (p.b.). Minister tento výsledok hodnotí pozitívne. "September má svoje špecifiká, prihlasujú sa absolventi stredných škôl. Napriek ich prílivu tam je stále mierny pokles," vyzdvihol. Podľa opozičnej poslankyne SaS Jany Kiššovej hodnotiť mesačné štatistiky nemá veľký zmysel, dôležitý je dlhodobý trend. "Máme celosvetovú konjunktúru, mali by sme sa pozrieť, či sme tieto dobré časy využili," upozornila. Podľa nej to tak nie je a stále sme v oblasti nezamestnanosti najhorší z V4. Zároveň si myslí, že v súčasnosti nie je na Slovensku až takým problémom nezamestnanosť, ale skôr to, že aj mnohí pracujúci žijú v chudobe. "Aj toto by malo byť prioritou vlády. Vláda robí všetko preto, aby platy nerástli," tvrdí poslankyňa. Podľa Kiššovej je v súčasnosti potrebné hovoriť najmä o udržateľnej zamestnanosti. Vláda podľa nej podporuje vznik mnohých pracovných miest, ktoré sú s nízkou pridanou hodnotou a následne zanikajú. "Otázkou je, koľko nás stáli umelo vytvorené pracovné miesta a ako sú udržateľné," vyhlásila.
Poskytovanie dotácii
26. 10. 2018
Od 1. 1. 2019 dochádza k úprave podmienok na podporu najmenej rozvinutých okresov, zabezpečeniu zosúladenia okruhu oprávnených žiadateľov (prijímateľov) dotácie na podporu ochrany spotrebiteľa.
Novela zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky bola schválená 17. 10. 2018. Novela zosúlaďuje pojmológiu so zákonom o ochrane spotrebiteľa, so zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výrobe. Tiež dochádza k rozšíreniu podpory dotácie pre oblasť rozvoja budovania infraštruktúry pre alternatívne palivá, precizovaniu právnej úpravy a odstráneniu nejasností, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Rozšírenie poskytovania dotácií o oblasť podpory rozvoja budovania infraštruktúry pre alternatívne palivá umožní zvýšenie ambície národnej politickej stratégie na uspokojenie budúceho dopytu v rámci alternatívnej dopravy.
Vypúšťa sa pravidlo týkajúce sa 1,7 – násobku tarifného platu zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme prislúchajúceho pre 12. platovú triedu a 12. platový stupeň ustanovených nariadením vlády Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že dané obmedzenie znemožňuje združeniam právnických osôb s účasťou ministerstva zamestnať vhodných zamestnancov. Podľa zákona možno dotáciu použiť okrem iného aj na úhradu príspevkov, ktoré sa vyplácajú spolu so mzdou, pričom pod pojmom príspevky sa rozumejú všetky príspevky, na ktoré má zamestnanec od zamestnávateľa nárok.