Právna úprava zriadenia záložného práva
5. 2. 2024
Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho práv a nakladania s vecou, ktorá je zálohom.
O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje správca dane vydaním rozhodnutia, teda autoritatívne. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti, a to obligatórne. Taktiež platí, že proti tomuto rozhodnutiu správcu dane môže daňový dlžník alebo poddlžník podať odvolanie v špecifickej odvolacej lehote. Správca dane taktiež môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v prípade povolenie odkladu dane alebo jej úhrady v splátkach v danom prípade. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom „daňový nedoplatok“ je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto pokiaľ napríklad daňový dlžník sa stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože ho spláca na hypotéku, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím V súvislosti so zriaďovaním záložného práva správcom dane je potrebné konštatovať, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívnym právnym úkonom správcu dane, teda správca dane „môže“ ale „nemusí“ zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok v jeho prípade. Predmetom záložného práva môže byť záloh - hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem „nehnuteľná vec“ ustanovuje v § 119 ods. 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem „mzda“ špecifikuje v § 118 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.
K
Materská dovolenka a materský príspevok od 1. 1. 2016
24. 9. 2015
Vláda koncom augusta 2015 schválila opatrenie z druhého sociálneho balíčka, od 1. januára 2016 sa suma materskej dávky zvyšuje na 70 percent vymeriavacieho základu hrubej mzdy, uvádza Sociálna poisťovňa a Ohlásené opatrenia druhého sociálneho balíčka vlády.
Podmienkou vyplácania materskej dávky je dĺžka nemocenského poistenia po dobu 270 dní za posledné dva roky. Obdobie je určené, nakoľko materská dávka je takzvaná zásluhová, preto je pre každého poistenca v inej výške. V prípade, že v spomínanom období nebola matka nemocensky poistení aspoň 270 dní, vzniká matke nárok hneď na rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne. V súčasnosti sa vypláca v sume 65 percent vymeriavacieho základu pôvodnej hrubej mzdy matky.
Zmena zdravotnej poisťovne
12. 8. 2015
Ročne na Slovensku mení zdravotnú poisťovňu z najrôznejších dôvodov približne 100 000 poistencov. Približne 4 % až 5 % z podaných prihlášok býva chybných, a preto nie sú akceptované. Poistenec má právo na výber zdravotnej poisťovne a rovnaké právo aj na zmenu zdravotnej poisťovne, teda prepoistenie.
Kedy je možné zmeniť zdravotnú poisťovňu?
• zmeniť poisťovňu pre zdravotné poistenie je možné vždy len k 1.1. nasledujúceho roka na
základe prihlášky. Prihlášku podáva poistenec, alebo jeho zákonný zástupca.
• prihlášku do novej poisťovne treba podať najneskôr do 30. 9. kalendárneho roka, ktorý
predchádza kalendárnemu roku, v ktorom príde k zmene poisťovne (zákon č. 580/2004, § 7
ods. 2)
• ak bude podaná prihláška po 30. 9. daného kalendárneho roka, poistenie v novej zdravotnej poisťovni bude až od 1. 1. nasledujúceho kalendárneho roka (napr. pri podaní prihlášky do
30. 9. 2015, je zmena platná k 1. 1. 2016. V prípade podania po 30. 9. 2015, bude poistenec
poistený v novej poisťovni až k 1. 1. 2017).
Vznik povinného poistenia SZČO od 1.júla
12. 8. 2015
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká v zmysle
§ 21 zákona o sociálnom poistení od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním
a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok tohto vymeriavacieho základu.
Vznik povinného poistenia SZČO od 1. októbra
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorej je predĺžená
lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu a zaniká 30. septembra kalendárneho roka
nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.
Zákon o sociálnom poistení po novele zákona
27. 7. 2015
Do zákona o sociálnom poistení sa zavádzajú nové právne inštitúty – vyrovnávací príplatok a minimálny dôchodok a rozširuje sa okruh poistencov štátu o kategóriu ohrozeného a chráneného svedka. Zároveň sa v nadväznosti na zavádzanú právnu úpravu prijímajú potrebné úpravy v súvisiacich právnych predpisoch.
Cieľom minimálneho dôchodku je zabezpečiť poistencovi, ktorý počas väčšiny svojho pracovného života vykonával zárobkovú činnosť, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako jednotlivec odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Za tým účelom sa starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku zvýši, poistencovi, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky, tak, aby suma tohto dôchodku alebo suma úhrnu dôchodkov, ktoré sa poistencovi vyplácajú alebo na ktoré má nárok, bola vyššia ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Ohrození svedkovia a chránení svedkovia sú z dôvodu ohrozenia ich života a zdravia v súvislosti s podaním svedeckej výpovede dlhodobo ukrývaní často aj v zahraničí a podľa potreby aj pod zmenenou identitou. Tieto osoby často nemôžu z objektívnych dôvodov vykonávať určitý čas zárobkovú činnosť (napr. z dôvodu, že nie je ukončené súdne konanie, nie sú ešte asimilované v prostredí, a pod.). Účelom právnej úpravy je pokryť toto obdobie dôchodkovým poistením a zabezpečiť, aby sa zhodnotilo na ich budúce dôchodkové nároky. Za tieto osoby bude platiť poistné štát v zákonom ustanovenom rozsahu.
Zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2015, okrem ustanovení o vyrovnávacom príplatku, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. januára 2016.