Právna úprava zriadenia záložného práva
5. 2. 2024
Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho práv a nakladania s vecou, ktorá je zálohom.
O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje správca dane vydaním rozhodnutia, teda autoritatívne. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti, a to obligatórne. Taktiež platí, že proti tomuto rozhodnutiu správcu dane môže daňový dlžník alebo poddlžník podať odvolanie v špecifickej odvolacej lehote. Správca dane taktiež môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v prípade povolenie odkladu dane alebo jej úhrady v splátkach v danom prípade. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom „daňový nedoplatok“ je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto pokiaľ napríklad daňový dlžník sa stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože ho spláca na hypotéku, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím V súvislosti so zriaďovaním záložného práva správcom dane je potrebné konštatovať, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívnym právnym úkonom správcu dane, teda správca dane „môže“ ale „nemusí“ zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok v jeho prípade. Predmetom záložného práva môže byť záloh - hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem „nehnuteľná vec“ ustanovuje v § 119 ods. 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem „mzda“ špecifikuje v § 118 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.
K
Zákon o sociálnych službách
10. 12. 2013
Hlavným cieľom novely zákona o sociálnych službách je zlepšiť kvalitu sociálnych služieb, upraviť pravidlá podpory sociálnych služieb z verejných zdrojov, a tým zvýšiť udržateľnosť a dostupnosť sociálnych služieb, ale aj upraviť viaceré otázky, ktoré si vyžiadala aplikačná prax.
Napriek viacerým prijatým novelám v rokoch 2010 a 2012, ktoré reagovali na rôzne zmeny v spoločnosti, vrátane dopadov ekonomickej a hospodárskej krízy, je nevyhnutné opäť v oblasti sociálnych služieb riešiť viaceré problémy, ktoré súvisia so s demografickými zmenami a zvyšovaním počtu osôb odkázaných na sociálne služby, so strategickými a koncepčnými dokumentmi prijatými na medzinárodnej a národnej úrovni, s pokračujúcim nedostatkom finančných zdrojov v sociálnych službách. Zákon upravuje a sprísňuje podmienky registrácie a finančnej podpory z verejných zdrojov a zvyšuje hranice ochrany príjmu prijímateľov sociálnej služby pred platením neprimeranej úhrady za sociálnu službu pri jednotlivých formách pobytových sociálnych služieb a druhoch sociálnych služieb.
Nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi
10. 12. 2013
Aj napriek tomu, že prezident SR nepodpísal nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi, poslanci sa rozhodli jeho výhrady neakceptovať a opáť ho schválili v pôvodnom znení.
Od budúceho roka sa bude zákon o pomoci v hmotnej núdzi uplatňovať v praxi aj napriek tomu, že ho prezident SR nepodpísal. Základnú dávku v hmotnej núdzi, ktorá predstavuje sumu 61,60 eura, bude štát vyplácať len plnoletým sociálne odkázaným osobám, ktoré mesačne odpracujú v rámci malých obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác 32 hodín, pričom bude podmienkou, že mu takúto činnosť obec ponúkne. Ak rodičia uvedenú ponuku nevyužijú, čo znamená, že nebudú pracovať, rodina nedostane aktivačné príspevky ani základnú dávku v hmotnej núdzi na rodičov. Nárok budú mať iba na príspevok na bývanie a na dávky na deti.
Sprísnenie podmienok na vyplácanie prídavkov na dieťa
10. 12. 2013
Novela zákona o prídavku na dieťa, ktorá bol schválená 27. 11. 2013, nadobúda účinnosť 1. 2. 2014, ktorá upravuje dočasne pozastavené vyplácanie prídavku na dieťa, ak ich dieťa bude páchať priestupky podľa zákona o rodine alebo zákona o priestupkoch.
Rodinné prídavky môžu byť pozastavené aj v prípade, ak prídavok na dieťa neplní svoj účel. Pozastavenie bude dočasné, ak však maloleté dieťa bude páchať priestupky aj po určení osobitného príjemcu, úrad práce prídavok a príplatok k prídavku na dieťa oprávnenej osobe odníme a opätovný nárok na prídavok si bude môcť rodič uplatniť najskôr po uplynutí troch kalendárnych mesiacov od odňatia prídavku na dieťa, počas ktorých dieťa nespáchalo priestupok podľa zákona o priestupkoch.
Poberatelia rodičovského príspevku bez platenia odvodov
10. 12. 2013
Ľudia, ktorí poberajú rodičovský príspevok a pracujú na dohodu, by už od budúceho roka nemuseli povinne platiť odvody do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a takisto by nemuseli podávať daňové priznanie a zo zarobenej sumy platiť daň.
Cieľom návrhu zákona je umožniť osobe, ktorá poberá rodičovský príspevok a spĺňa určité kritériá, aby mohla pracovať na dohodu o pracovnej činnosti, respektíve na dohodu o vykonaní práce podľa Zákonníka práce. Výnimka z povinnosti platiť poistné je však podľa nich uplatniteľná len za podmienky, že osoba za rok nezarobí viac, ako sumu rovnajúcu sa nezdaniteľnému základu dane z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie. Na rok 2013 táto suma predstavuje 3 735,94 eura ročne, teda 311,33 eura mesačne. Tieto zmeny by podľa poslancov pomohli zlepšiť finančnú situáciu mamičiek na materskej dovolenke. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť od 1. marca 2014.