Právna úprava zriadenia záložného práva
5. 2. 2024
Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho práv a nakladania s vecou, ktorá je zálohom.
O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje správca dane vydaním rozhodnutia, teda autoritatívne. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti, a to obligatórne. Taktiež platí, že proti tomuto rozhodnutiu správcu dane môže daňový dlžník alebo poddlžník podať odvolanie v špecifickej odvolacej lehote. Správca dane taktiež môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v prípade povolenie odkladu dane alebo jej úhrady v splátkach v danom prípade. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom „daňový nedoplatok“ je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto pokiaľ napríklad daňový dlžník sa stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože ho spláca na hypotéku, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím V súvislosti so zriaďovaním záložného práva správcom dane je potrebné konštatovať, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívnym právnym úkonom správcu dane, teda správca dane „môže“ ale „nemusí“ zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok v jeho prípade. Predmetom záložného práva môže byť záloh - hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem „nehnuteľná vec“ ustanovuje v § 119 ods. 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem „mzda“ špecifikuje v § 118 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.
K
Poradíte si s daňovým priznaním typu B?
11. 3. 2019
Ak vám vlani zo živnosti „kvaplo” viac než 1 915,01 eura, nevyhnete sa zdaneniu týchto príjmov. Rovnaký osud však čaká i ďalšie zárobky, ak ste ich mali napríklad z predaja či prenájmu bytu, záhrady alebo trebárs garáže, podobne aj z výnosov z cenných papierov či z výhry. S daňovým priznaním budete mať robotu aj vtedy, ak ste mali v roku 2018 ako podnikateľ stratu.
Všetkých spomínaných prípadov sa týka priznanie na tlačive fyzických osôb typu B. Pri vypĺňaní formulára, a to aj elektronického, dávajte pozor, aby ste daňové priznanie zostavili kompletne a aby ste pritom neurobili banálne chyby. Finančná správa upozorňuje aj na svojej stránke, čoho sa v takej chvíli daňovníci dopúšťajú najviac. V prvom rade si netreba pomýliť tlačivo. Časté býva aj chybné vyplnenie príloh, najmä údajov určených na sociálne a zdravotné poistenie, prípadne nesprávne označenie zdaňovacieho obdobia. Neraz sa zabudne aj vpísať DIČ alebo rodné číslo na všetkých stranách daňového tlačiva a taktiež sa nevyznačí činnosť SK NACE pri príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pritom jednotlivé kódy SK NACE aj názvy činností možno bez problémov nájsť na internetovej stránke Štatistického úradu statistics.sk. Čo je ešte dôležité vylúčiť? Nekompletnosť doložených príloh alebo celkového počtu strán priznania. Osobitnou kapitolou sú omyly v prípade poukázania podielu dane neziskovej organizácii, teda darovanie časti dane vo výške dvoch alebo troch percent.
Vari najbanálnejším omylom je zabudnúť na podpisy. Osoba odovzdávajúca priznanie má dať svoj autogram nielen na koniec daňového priznania, ale aj na vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane a tiež na žiadosť v súvislosti s údajmi zameranými na sociálne a zdravotné poistenie.
Priemerná mzda je historicky najvyššia
8. 3. 2019
Slováci zarábajú v priemere viac ako tisíc eur. Priemerná mesačná mzda sa vo štvrtom štvrťroku 2018 vyšplhala na 1101 eur a tretíkrát v histórii prekonala psychologickú hranicu tisíc eur. Informoval Štatistický úrad.
Zárobok cez tisícku už pritom štatistici evidovali. Konkrétne v poslednom kvartáli 2017 a druhom kvartáli 2018. Na konci roka však zamestnanci obvykle dostávajú odmeny či trináste platy, čo môže priemer dvihnúť aj o sto eur. Výkyvy počas roka ilustruje aj nasledujúci graf. Nižší prírastok spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne zvýšila o 3,5 percent. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 3. štvrťroku 2018 vzrástla o 1,2 percent.
Pomoc v hmotnej núdzi - zmeny
4. 3. 2019
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku, uplatnením nárokov.
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014. Tento zákon upravuje aj právne vzťahy pri poskytovaní osobitného príspevku, jednorazovej dávky v hmotnej núdzi. Ostatná novela zákona bola schválená 30. 1. 2019 a nadobúda účinnosť 1. 4. 2019.
Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok poskytujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a sú financované zo štátneho rozpočtu.
Jednorazovú dávku v hmotnej núdzi poskytujú obecné a mestské úrady a financujú sa z rozpočtu miest a obcí. Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa neposkytujú do cudziny.
K základným cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov patrí zvýšenie súm pomoci v hmotnej núdzi (dávky, aktivačného príspevku, ochranného príspevku a príspevku na nezaopatrené dieťa) s prihliadnutím na skutočnosť, že k ich úprave resp. zvýšeniu nedošlo už niekoľko rokov a na možnosti štátneho rozpočtu.
Slovensko má jednu z najnižších minimálnych miezd v Únii
1. 3. 2019
Slováci poberajú siedmu najnižšiu minimálnu mzdu spomedzi 22 krajín Európskej únie, ktoré majú zavedenú garantovanú spodnú hranicu príjmu. Najnižšiu minimálnu mzdu poberajú Bulhari. V januári tohto roka bola na úrovni 286 eur. V prípade, že Slovák pracuje za minimálny príjem, na výplatu dostáva od začiatku tohto roka 520 eur v hrubom.
Podľa Lenky Buchlákovej, analytičky Slovenskej sporiteľne, minimálna mzda sa na Slovensku zvyšovala v januári z pôvodných 480 na spomínaných 520 eur. Aktuálne pracujú približne štyri percentá Slovákov za tzv. 'minimálku'. Najvyššiu minimálnu mzdu dostávajú ľudia v Luxembursku, a to až vo výške 2071 eur, čo na Slovensku výrazne prevyšuje aj priemerný mesačný plat. Len 22 krajín v rámci EÚ má zavedenú minimálnu mzdu. Krajiny ako Dánsko, Taliansko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko ju nemajú. Minimálne mzdy sa v priemere pohybujú na východe na úrovni 600 eur až okolo 1400 eur na severozápade EÚ.