Právna úprava zriadenia záložného práva
5. 2. 2024
Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho práv a nakladania s vecou, ktorá je zálohom.
O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje správca dane vydaním rozhodnutia, teda autoritatívne. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti, a to obligatórne. Taktiež platí, že proti tomuto rozhodnutiu správcu dane môže daňový dlžník alebo poddlžník podať odvolanie v špecifickej odvolacej lehote. Správca dane taktiež môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v prípade povolenie odkladu dane alebo jej úhrady v splátkach v danom prípade. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom „daňový nedoplatok“ je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto pokiaľ napríklad daňový dlžník sa stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože ho spláca na hypotéku, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím V súvislosti so zriaďovaním záložného práva správcom dane je potrebné konštatovať, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívnym právnym úkonom správcu dane, teda správca dane „môže“ ale „nemusí“ zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok v jeho prípade. Predmetom záložného práva môže byť záloh - hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem „nehnuteľná vec“ ustanovuje v § 119 ods. 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem „mzda“ špecifikuje v § 118 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.
K
Jaguar zvýšil mzdy aj bez platovej vojny
16. 10. 2018
„Pôjde o jedno z najvyšších jednorazových zvýšení v rámci slovenského automobilového priemyslu, aké sa podarilo,“ potvrdil pre HN šéf Moderných odborov v Jaguar Land Rover Peter Mrázik na margo blížiaceho sa zvyšovania miezd. Do vyjednávania išiel s požiadavkou rastu miezd o 13,5 percenta, no konečné číslo bude nižšie.
Jeho podobu však aj napriek včerajšej dohode medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov nie je známe. Odbory potvrdili, že ho chceli komunikovať už včera, no to nemôžu spraviť bez samotného vedenia podniku, keďže sú viazaní pravidlami o kolektívnom vyjednávaní. Už teraz je však jasné, že platy v Jaguary nevyvolajú mzdovú vojnu v automobilom priemysle a budú na porovnateľnej úrovni ako v žilinskom závode Kia či trnavskej automobilke PSA.
Sociálna poisťovňa od začiatku roka zvýšila desaťtisíce penzií na minimálny dôchodok
15. 10. 2018
Výška minimálneho dôchodku sa mení vždy od 1. januára v dôsledku zmeny životného minima. Sociálna poisťovňa od začiatku tohto roka do konca augusta zvýšila na minimálny dôchodok 48 691 starobných dôchodkov a invalidných dôchodkov vyplácaných po dovŕšení dôchodkového veku. Informoval o tom hovorca poisťovne Peter Višváder.
Nárok na zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok má poberateľ starobného dôchodku alebo poberateľ invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku bez ohľadu na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak spĺňa ďalšie stanovené podmienky.
Výška minimálneho dôchodku sa mení vždy od 1. januára v dôsledku zmeny životného minima. Výška minimálnej penzie je pritom u každého dôchodcu individuálna a závisí od tzv. počtu kvalifikovaných rokov. Ak dôchodca získa 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, čo je minimálny počet, od 1. januára tohto roka mu patrí dôchodok minimálne vo výške 271,30 eura mesačne. Od 1. januára 2019 to bude 278,90 eura mesačne. O zvýšení dôchodku na minimálny dôchodok rozhoduje Sociálna poisťovňa z vlastnej iniciatívy, o priznanie minimálneho dôchodku tak netreba žiadať.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Tabuľkové platy štátnych zamestnancov sa budú meniť
12. 10. 2018
Tabuľkové platy štátnych zamestnancov sa majú upraviť. Vládny návrh zákona v pondelok odobril Výbor Národnej rady (NR) SR pre financie a rozpočet. Cieľom je odstránenie rozdielu medzi minimálnou mzdou a platovými tarifami. Taktiež sa zredukuje počet tabuliek upravujúcich jednotlivé platové tarify.
Výbor zároveň schválil pozmeňujúci návrh poslanca Radovana Baláža (SNS), na základe ktorého sa novela zákona bude vzťahovať aj na zamestnancov Kancelárie NR SR a Kancelárie verejného ochrancu práv. Poslanec Igor Federič (Smer-SD) navrhol v tejto súvislosti v zákone o cestovných náhradách novelizovať náhradu výdavkov spojených so zabezpečením vzdelania dieťaťa týchto zamestnancov vyslaných do cudziny. Členovia finančného výboru schválili aj tento pozmeňujúci návrh. Zároveň odobrili aj návrh na posunutie účinnosti zriadenia registra štátnozamestnaneckých miest a registra štátnych zamestnancov a ustanovili ich zriadenie od 1. augusta 2021.
Slovenskí mileniáli na dôchodok veľmi nemyslia
10. 10. 2018
Súčasný dôchodkový systém nie je dlhodobo udržateľný a ľudia by si mali vytvárať vlastné zdroje na dôchodok. Pokojnú starobu bez väčších finančných komplikácií si však môže zabezpečiť prakticky každý. Problémom však je, že priemerný Slovák začína premýšľať nad dôchodkom až v strednom veku.
Podľa Martina Višňovského, prezidenta Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností, dôchodkové sporenie nie je šikovný marketingový ťah finančných inštitúcií. Predstavuje logiku, ktorú v sebe skrýva slovenský dôchodkový systém a jeho perspektíva vzhľadom na niekoľko dôležitých faktorov. Dobrým príkladom je pôrodnosť, ktorá bude podľa štatistík a odhadov naďalej klesať. To spôsobí, že súčasný systém nebude v budúcnosti schopný zabezpečiť ľuďom v penzijnom veku dostatočný dôchodok. Týka sa to najmä tých občanov, ktorí sú dnes v produktívnom veku, tzv. generácia mileniálov. Podľa prieskumu, ktorý začiatkom tohto roka zrealizovala agentúra NMS Media Research na vzorke 1149 respondentov, je finančná gramotnosť slovenských mileniálov nízka a na dôchodok veľmi nemyslia.