Právna úprava zriadenia záložného práva
5. 2. 2024
Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho práv a nakladania s vecou, ktorá je zálohom.
O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje správca dane vydaním rozhodnutia, teda autoritatívne. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti, a to obligatórne. Taktiež platí, že proti tomuto rozhodnutiu správcu dane môže daňový dlžník alebo poddlžník podať odvolanie v špecifickej odvolacej lehote. Správca dane taktiež môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v prípade povolenie odkladu dane alebo jej úhrady v splátkach v danom prípade. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom „daňový nedoplatok“ je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto pokiaľ napríklad daňový dlžník sa stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože ho spláca na hypotéku, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím V súvislosti so zriaďovaním záložného práva správcom dane je potrebné konštatovať, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívnym právnym úkonom správcu dane, teda správca dane „môže“ ale „nemusí“ zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok v jeho prípade. Predmetom záložného práva môže byť záloh - hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem „nehnuteľná vec“ ustanovuje v § 119 ods. 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem „mzda“ špecifikuje v § 118 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.
K
Prepustenie zo zamestnania - dokumenty pre zamestnanca
28. 1. 2009
Pri prepúšťaní zo zamestnania majú zamestnanci určité nároky. Predovšetkým im však zamestnávateľ musí odovzdať niektoré dokumenty.
Prepúšťaný má narok na podporu zo strany zamestnávateľa, aj
úradu práce.
Keď výpoveď dáva zamestnávateľ - z dôvodu, že ruší pracovné
miesto z organizačných dôvodov, ruší alebo premiestňuje firmu, alebo preto, že
zamestnanec zo zdravotných dôvodov už nemôže vykonávať svoju prácu, mal by
zamestnancovi vyplatiť odstupné. Ak firma zamestnanca prepúšťa z iných dôvodov,
odstupné mu nepatrí. Z vyplateného odstupného sa neplatia odvody do poisťovní.
Vstupuje však do základu dane a je zdaňované daňou z príjmov. Výška vyplateného odstupného by mala byť
uvedená v ukončení pracovného pomeru. V prípade, že zamestnávateľ nazve a do
výplaty zahrnie odstupné ako odmenu, okrem preddavku na daň z príjmov je treba
zaplatiť aj odvody do fondov zdravotného a sociálneho zabezpečenia. Toto
riešenie je nevýhodné tak pre zamenávateľa, ako aj pre zamestnanca.
Hromadné prepúšťanie má iné pravidlá ako klasická výpoveď.
Hromadné prepúšťanie je potrebné oznámiť Ústrediu práce, o jeho podmienkach
vyjednávajú odbory (ak nie sú, hromadné
prepúšťanie musí zamestnávateľ prerokovať priamo s dotknutými zamestnancami). V
rámci hromadného prepúšťania majú zamestnanci nárok na náhradu mzdy najmenej vo
výške dvojnásobku priemerného zárobku.
Pri ukončení zamestnania je zamestnávateľ povinný
vystaviť tieto dokumenty:
– ukončenie pracovného pomeru alebo dohodu o ukončení
pracovného pomeru
– potvrdenie o zamestnaní (predtým zápočtový list)
– potvrdenie o zdaniteľnej mzde a zrazených preddavkoch na daň
– potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti
– pracovný posudok.
Prepustení Slováci sa do podnikania nehrnú
27. 1. 2009
Slováci, ktorí prišli v dôsledku hospodárskej krízy o prácu, si buď ihneď nájdu uplatnenie u iného zamestnávateľa, alebo končia na úradoch práce. Iba minimálny počet prepustených sa pokúša riešiť svoju životnú situáciu podnikaním.
Často ich k tomu nútia samotní zamestnávatelia.
Pri prepúšťaní zamestnancov sa zamestnávatelia zbavujú
najskôr ľudí zamestnaných cez personálny lízing, zamestnancov so zmluvami na určitý čas a napokon nasledujú
ľudia pracujúci cez firmu na živnosť. Ani z jednej z týchto troch skupín
sa totiž nemusí platiť odstupné, čo pre firmu znamená úsporu nákladov.
Ľudia ponúkajúci svoje služby na živnosť majú na trhu práce
vyššiu šancu uspieť, ako uchádzači, ktorí striktne trvajú iba na klasickom
pracovnom pomere.
Odvetvia informačných technológií zatiaľ neprepúšťajú
27. 1. 2009
Vzhľadom na nižšiu cenu pracovnej sily nadnárodné spoločnosti, ktoré na Slovensku prevádzkujú veľké administratívne a vývojové centrá, zatiaľ neprepúšťajú.
Poplatky za cezhraničné platby sa vstupom do eurozóny znížili
26. 1. 2009
Cezhraničné výbery a prevody z bankomatov v eurách v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru sú od začiatku roka spoplatňované rovnako ako tuzemské prevody a výbery z bankomatov na Slovensku.
V praxi to znamená, že za prevod eur zaplatí slovenský klient
banke toľko, ako v prípade domáceho prevodného príkazu. K zjednoteniu poplatkov za prevody v eurách
do sumy 50 000 eur v rámci 30
európskych krajín na úroveň tuzemských
platieb dochádza na základe nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady. Toto
nariadenie predpisuje povinný spôsob a formu zadávania čísel účtov pri
transakciách.