Právna úprava zriadenia záložného práva
5. 2. 2024
Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho práv a nakladania s vecou, ktorá je zálohom.
O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje správca dane vydaním rozhodnutia, teda autoritatívne. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti, a to obligatórne. Taktiež platí, že proti tomuto rozhodnutiu správcu dane môže daňový dlžník alebo poddlžník podať odvolanie v špecifickej odvolacej lehote. Správca dane taktiež môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v prípade povolenie odkladu dane alebo jej úhrady v splátkach v danom prípade. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom „daňový nedoplatok“ je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto pokiaľ napríklad daňový dlžník sa stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože ho spláca na hypotéku, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím V súvislosti so zriaďovaním záložného práva správcom dane je potrebné konštatovať, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívnym právnym úkonom správcu dane, teda správca dane „môže“ ale „nemusí“ zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok v jeho prípade. Predmetom záložného práva môže byť záloh - hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem „nehnuteľná vec“ ustanovuje v § 119 ods. 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem „mzda“ špecifikuje v § 118 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.
K
Nedoplatky na odvodoch za zamestnancov možno riešiť splátkami
19. 3. 2009
Ak sa firma pre krízu dostane do finančných problémov a má nedoplatky na odvodoch za svojich zamestnancov, nie je to neriešiteľný problém. Základným pravidlom je: Komunikovať bezodkladne so Sociálnou i zdravotnými poisťovňami!
Situáciu nemožno nechať len tak, sama sa nevyrieši.
Treba tieto inštitúcie osloviť, aby sa spoločne hľadali možnosti riešenia.
Sociálna poisťovňa aj zdravotné poisťovne sú zväčša
ochotné sa s neplatičmi dohodnúť na splatení dlhu po častiach. Každý prípad
neplatičov však posudzujú osobitne. Zákon
dáva poisťovniam možnosť povoliť splátky, neukladá im to ako povinnosť.
Komunikáciu s poisťovňami netreba podceňovať. Môže
zohrať úlohu pri rozhodovaní o splátkovom
kalendári. Pod drobnohľadom je platobná schopnosť neplatičov, teda
schopnosť pravidelne platiť splátky. Splátky poisťovňa povolí vtedy, ak dôvodne
možno predpokladať, že neplatič bude schopný svoje záväzky voči poisťovni
zaplatiť v období nie dlhšom ako deväť mesiacov.
Ak ste neplatili odvody, o splátkový kalendár
musíte poisťovňu požiadať. Žiadosť
treba podať písomne na pobočke poisťovne, alebo zaslať poštou. Dlh treba podľa
zákona splatiť najneskôr do deviatich mesiacov. Výška splátok a ich frekvencia
budú závislé na dohode s konkrétnou poisťovňou. Pri povolení splátok sa
zohľadňuje výška záväzku platiteľa poistného a
výška preddavkov na poistnom. Výška splátok nie je zákonom stanovená,
dôležité je dlh vyrovnať do zákonom stanovených deviatich mesiacov.
Na báze individuálneho prístupu k neplatičom odvodov
má možnosť dohodnúť splátkový kalendár odvodov aj Sociálna poisťovňa. Treba s
ňou tiež komunikovať okamžite a navštíviť najbližšiu pobočku Sociálnej
poisťovne v regióne.
Vláda chce zefektívniť odvodový systém
18. 3. 2009
Vláda pracuje na efektivizácii výberu daní a je možné, že ešte v tomto volebnom období sa dočkáme "upratania" systému odvodov. K zníženiu dane z príjmov však pravdepodobne nedôjde.
Efektivizácia by mala vytvoriť priestor na
pokles odvodového zaťaženia. Zhodli sa na tom diskutujúci na pôde Klubu
hospodárskych novín na tému Aktuálne problémy daňového systému.
Doterajšie kroky štátu boli v zvýšení
nezdaniteľnej časti základu dane, v zamestnaneckej prémii, v zjednodušení
daňovej evidencie pre živnostníkov a možnosti využitia paušálnych nákladov miesto
pracného vypisovania knihy jázd.
Na ministerstve financií sa pripravuje návrh,
podľa ktorého by určité skupiny daňovníkov mohli podávať daňové priznania do
konca apríla či júna.
K výraznejším zmenám by mohlo dôjsť v
odvodoch. Doterajšia odvodová politika obsahuje množstvo výnimiek, ktoré ju
zneprehľadňujú. Prípadnému zníženiu platieb by mohol pomôcť projekt Unitas, ktorého
cieľom je zjednotenie výberu odvodov a daní pod jednu strechu. Potrebná
inštitucionálna zmena by sa dotkla tisícok štátnych zamestnancov. Napr. zo 102
daňových úradov by ich zostalo len 8.
Zjednodušená daňová evidencia pre živnostníkov
18. 3. 2009
Zaviedol ju zákon č. 60/2009 Z. z., ktorým sa od 1. marca 2009 zmenil a doplnil zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Zjednodušenú daňovú evidenciu môže viesť podnikateľ - fyzická osoba, ktorý
nezamestnáva žiadnych zamestnancov, jeho príjmy nie sú vyššie ako 170
tisíc € a pri príjmoch uplatňuje preukázateľné daňové výdavky.
Daňovník, ktorý vedie zjednodušenú daňovú evidenciu
podľa § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov nemá povinnosť vykonávať
inventarizáciu, zostavovať účtovnú závierku, uzatvárať a otvárať účtovné knihy
a vyhotovovať účtovné výkazy, oceňovať majetok reálnou hodnotou, zostavovať
účtovný odpisový plán a vyčíslovať kurzové rozdiely. Daňovník nie je považovaný
za účtovnú jednotku v zmysle zákona o účtovníctve a nie je povinný viesť
účtovníctvo.
Ak daňovník porušil
podmienky pre vedenie zjednodušenej daňovej evidencie v priebehu
zdaňovacieho obdobia, bude ju viesť už len v tom zdaňovacom období, v ktorom
podmienky porušil. V bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období zákon tomuto
daňovníkovi umožňuje rozhodnúť, či bude viesť účtovníctvo podľa zákona o
účtovníctve alebo zjednodušenú daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani
z príjmov.
Pošta 31. marca predĺži otváracie hodiny
18. 3. 2009
V posledný možný deň podávania daňových priznaní, teda 31. marca, predĺži Slovenská pošta otváracie hodiny. Daňovníci budú mať na 108 poštách na Slovensku na poslanie daňových priznaní viac času.
Aspoň jedna pošta s predĺženým časom bude
zákazníkom k dispozícii v každom okresnom meste. Vlani mala pošta dlhšie otvorených pobočiek len 14.
Podrobnejšie
informácie o predĺžení otváracích hodín je možné si vyhľadať na internetovej
stránke Slovenskej pošty www.posta.sk.
Tlačivá daňových priznaní sú
dostupné na daňových úradoch aj na
internetovej stránke DR SR, na ktorej ich je ich možné aj priamo vyplniť.