Právna úprava zriadenia záložného práva
5. 2. 2024
Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho práv a nakladania s vecou, ktorá je zálohom.
O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje správca dane vydaním rozhodnutia, teda autoritatívne. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti, a to obligatórne. Taktiež platí, že proti tomuto rozhodnutiu správcu dane môže daňový dlžník alebo poddlžník podať odvolanie v špecifickej odvolacej lehote. Správca dane taktiež môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v prípade povolenie odkladu dane alebo jej úhrady v splátkach v danom prípade. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom „daňový nedoplatok“ je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto pokiaľ napríklad daňový dlžník sa stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože ho spláca na hypotéku, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím V súvislosti so zriaďovaním záložného práva správcom dane je potrebné konštatovať, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívnym právnym úkonom správcu dane, teda správca dane „môže“ ale „nemusí“ zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok v jeho prípade. Predmetom záložného práva môže byť záloh - hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem „nehnuteľná vec“ ustanovuje v § 119 ods. 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem „mzda“ špecifikuje v § 118 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.
K
Milionárska daň sa hlási
24. 3. 2009
Dotkne sa asi 100-tisíc ľudí. Po podaní daňového priznania alebo po zúčtovaní dane, ktoré za nich urobí zamestnávateľ, budú musieť doplatiť štátu na daniach za minulý rok.
Doplatky na daní sa dotknú ľudí, ktorí vlani zarobili
mesačne v priemere viac 49-tisíc korún v hrubom. Ročne je to teda príjem
necelých 600-tisíc korún (19 916 €). Podľa zákona nemajú nárok na nezdaniteľnú
časť základu dane, ktorá bola vlani 98 496 korún. Ten, kto vlani zarobil v
priemere nad 85-tisíc korún mesačne v hrubom, nemá nárok na nezdaniteľnú časť
základu dane.
Zamestnanci si na rozdiel od podnikateľov svoj hrubý zárobok
nemôžu znížiť o nijaké daňové výdavky. Preto je daňový základ zamestnanca
napríklad s priemerným zárobkom 30-tisíc vyšší ako daňový základ
podnikateľa, ktorý zarába rovnako.
Časté chyby pri vypĺňaní daňových priznaní
24. 3. 2009
Pri vypĺňaní daňových priznaní by sa daňovníci mali vyvarovať zbytočných chýb. Daňové riaditeľstvo za najlepší spôsob označuje vyplnenia daňového priznania priamo na internete. Elektronicke tlačivo obsahuje kontrolné mechanizmy, ktoré upozorňujú na prípadné chyby pri vypĺňaní.
K najčastejším chybám patrí:
- nesprávny výber tlačiva
- chýbajúce rodné alebo daňové identifikačné
číslo
- chýbajúce údaje o partnerovi, na ktorého si
daňovník chce uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane
- uvedenie príjmov, ktoré nie sú oslobodené od
dane
- chýbajúci podpis daňovníka na vyplnenom
tlačive.
Do 31. marca nestačí len podať daňové
priznanie, ale tento termín platí aj pre zaplatenie dane. Daň na úhradu je
možné zaplatiť bezhotovostným prevodom, alebo v hotovosti poštovým poukazom.
Informácie o účtoch, na ktoré je potrebné daň
uhradiť, aj ďalšie informácie potrebné na uskutočnenie bankového prevodu sú k
dispozícii na stránke Daňového riaditeľstva SR.
Daňové priznanie daňovník môže podať osobne na
príslušnom daňovom úrade, poštou, alebo môže využiť aj telefax, zaručený
elektronický podpis, alebo dohodu so správcom dane.
Daň možno zaplatiť aj v splátkach
23. 3. 2009
Ak daňovník nie je schopný daň zaplatiť do konca marca môže požiadať daňový úrad o zaplatenie dane v splátkach. V žiadosti treba uviesť dôvod nespôsobilosti zaplatiť daň.
Správca dane požaduje od dlžníka v takýchto
prípadoch zabezpečenie daňového nedoplatku prostredníctvom záložného práva.
Platenie daňového nedoplatku je však možné povoliť najviac na 12 mesiacov od
splatnosti dane.
Tlačivá daňových priznaní sú dostupné na
všetkých daňových úradoch aj na internetovej stránke daňového riaditeľstva, na
ktorej je ich možné aj priamo vyplniť. Slovenská pošta s cieľom uľahčiť
daňovníkom posielanie daňových priznaní predĺži v posledný marcový deň na
svojich 108 pracoviskách otváracie hodiny.
Odbúranie "papierovej" komunikácie vo verejnom zdravotnom poistení
23. 3. 2009
Zamestnávatelia, platitelia poistného na verejné zdravotné poistenie, ktorí majú v jednej zdravotnej poisťovni (ZP) poistených viac ako osem poistencov sú povinní predkladať Oznámenie zmeny platiteľa poistného v elektronickej podobe, ak sa so ZP nedohodnú inak.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) dnes na svojej internetovej stránke zverejnil aj metodické usmernenie k tejto povinnosti.
Tento postup odbúrava "papierovú"
komunikáciu medzi ZP a platiteľmi poistného a následne s ÚDZS. Podobnú
povinnosť už majú platitelia poistného (zamestnávatelia) pri elektronickom
predkladaní výkazov na preddavky na poistnom za viac ako osem poistencov.
Uvedení platitelia výkazy podávajú elektronicky počnúc februárom 2009.