Právna úprava zriadenia záložného práva
5. 2. 2024
Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho práv a nakladania s vecou, ktorá je zálohom.
O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje správca dane vydaním rozhodnutia, teda autoritatívne. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti, a to obligatórne. Taktiež platí, že proti tomuto rozhodnutiu správcu dane môže daňový dlžník alebo poddlžník podať odvolanie v špecifickej odvolacej lehote. Správca dane taktiež môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v prípade povolenie odkladu dane alebo jej úhrady v splátkach v danom prípade. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom „daňový nedoplatok“ je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto pokiaľ napríklad daňový dlžník sa stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože ho spláca na hypotéku, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím V súvislosti so zriaďovaním záložného práva správcom dane je potrebné konštatovať, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívnym právnym úkonom správcu dane, teda správca dane „môže“ ale „nemusí“ zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok v jeho prípade. Predmetom záložného práva môže byť záloh - hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem „nehnuteľná vec“ ustanovuje v § 119 ods. 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem „mzda“ špecifikuje v § 118 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.
K
Francúzsko sa vzdá daňového stropu
7. 3. 2011
Francúzsko sa vzdá daňového stropu pre ľudí s najvyššími príjmami, ktorý kabinet kedysi označoval za kľúč k modernizácii Francúzska a ktorý mal krajine prilákať investorov.
Limit zabezpečil, aby nikto nedával na dane viac ako 50 % svojho ročného príjmu. Premiér Francois Fillon vo štvrtok označil daňový strop za nedokonalé opatrenia. Dodal, že sa od neho odstúpi pri príprave tohtoročnej rozsiahle daňové reformy.
Zníženie sadzby DPH na potraviny je stále otvorené
7. 3. 2011
Premiérka I.Radičová uviedla, že otázka ohľadom nižšej DPH na potraviny je stále otvorená.
Zároveň upozornila na skúsenosti iných krajín, v ktorých sa zníženie DPH na potraviny neprejavilo v znížení ich cien pre spotrebiteľov. Vláda chce začať tlačiť na znižovanie cien , pričom podľa Radičovej by jednou z ciest mohlo byť aj znižovanie ceny elektriny.
Telekomunikačný úrad SR začal znižovať platy
7. 3. 2011
Telekomunikačný úrad SR začal od februára tohto roka znižovať mzdy u svojich zamestnancov.
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja (MDVRR) SR rozpočtovalo na rok 2011 výdavky úradu určené na mzdy medziročne nižšie o 10,01 %. Keďže úrad nechcel ďalším znížením počtu zamestnancov ohroziť plnenie svojich povinností, pristúpil k znižovaniu miezd.
Priemerná mesačná mzda za rok 2010 vzrástla o 2,2,%
7. 3. 2011
Štatistici uvádzajú, že v roku 2010 bola priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca vo všetkých krajoch vyššia ako v roku 2009.
Najviac sa mzda zvýšila v Banskobystrickom (5 %) a Košickom kraji (4,7 %). V ostatných regiónoch bol medziročný prírastok mzdy v intervale od 2,2 % v Bratislavskom kraji do 4,4 % v prípade Žilinského kraja. Priemerná mzda zamestnanca v 4.štvrťroku dosiahla 844 eur, medziročne tak stúpla o 3,8 %.