Právna úprava zriadenia záložného práva
5. 2. 2024
Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho práv a nakladania s vecou, ktorá je zálohom.
O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje správca dane vydaním rozhodnutia, teda autoritatívne. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti, a to obligatórne. Taktiež platí, že proti tomuto rozhodnutiu správcu dane môže daňový dlžník alebo poddlžník podať odvolanie v špecifickej odvolacej lehote. Správca dane taktiež môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v prípade povolenie odkladu dane alebo jej úhrady v splátkach v danom prípade. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom „daňový nedoplatok“ je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto pokiaľ napríklad daňový dlžník sa stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože ho spláca na hypotéku, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím V súvislosti so zriaďovaním záložného práva správcom dane je potrebné konštatovať, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívnym právnym úkonom správcu dane, teda správca dane „môže“ ale „nemusí“ zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok v jeho prípade. Predmetom záložného práva môže byť záloh - hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem „nehnuteľná vec“ ustanovuje v § 119 ods. 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem „mzda“ špecifikuje v § 118 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.
K
Počet ľudí schopných nastúpiť do práce ihneď klesá
23. 7. 2010
Bratislava - Disponibilných uchádzačov o prácu, čiže ľudí schopných nastúpiť ihneď do zamestnania, bolo v júni 41 % zo všetkých uchádzačov.
Je to o 5 % menej ako pred rokom a ich podiel v posledných mesiacoch stále klesá. Vyplýva to z údajov portálu Profesia.sk . Najviac ľudí schopných nastúpiť do zamestnania ihneď je v kategórii ľudí so základným vzdelaním. Prepúšťanie pre hospodársku krízu sa ich dotklo ako prvých. Ľudí so základným vzdelaním, ktorí prišli o prácu, bolo začiatkom minulého roka 75 %.
Nezamestnanosť na Slovensku mierne stúpla
21. 7. 2010
Miera nezamestnanosti sa na Slovensku v júni zvýšila na 12,34 % z májových 12,24 % po predchádzajúcich troch mesačných poklesoch za sebou.
Nezamestnanosť na Slovensku sa od marca do mája postupne znižovala, tomu však predchádzal jej dlhodobý rast spôsobený negatívnymi dôsledkami svetovej hospodárskej krízy. V Českej republike sa miera nezamestnanosti v júni podľa ministerstva práce a sociálnych vecí medzimesačne znížila o 0,2 percentuálneho bodu na 8,5 percenta.
Slovákom sa za robotou nechce cestovať
20. 7. 2010
Nezamestnaným Slovákom sa nechce za prácou vycestovať do iného slovenského regiónu sto či viac kilometrov.
Podľa prieskumu EÚ Eurobarometer, až 57 % Slovákov nie je ochotných dochádzať za prácou do iného regiónu. Ján Trgala z personálnej agentúry Trenkwalder , vidí neochotu ľudí cestovať za prácou v troch dôvodoch. Medzi tieto dôvody patrí vysoká väzba na rodinu, obmedzená dostupnosť dopravy v niektorých oblastiach a nedostatok ubytovacích kapacít v regiónoch s ľahkou možnosťou zamestnania. Získaním práce v inom regióne ľudia síce majú pravidelný príjem, ale aj ďalšie výdavky, najviac zaplatia za ubytovanie. Tiež treba rátať s časovou stratou spôsobenou dochádzaním. Z týchto dôvodov preferuje väčšina ľudí oslovených agentúrou prácu v mieste bydliska.
Práca len pre minimum absolventov
16. 7. 2010
Pre vyše 124 000 absolventov stredných a vysokých škôl, ktorí tento rok skončili štúdium nastávajú na trhu práce krušné chvíle.
Ich pozície podkopáva fakt, že na Slovensku stále pretrváva výrazná nezamestnanosť a zamestnávatelia pri pohovoroch uprednostnia skôr skúseného uchádzača.
Počet nezamestnaných sa teda vďaka absolventom, ktorí sa dostanú do evidencie úradov práce, môže v nasledujúcich mesiacoch zvýšiť. Úrady práce majú od zamestnávateľov nahlásených okolo 7 000 pracovných pozícií, z nich údajne asi štvrtina môže byť obsadená absolventmi. Ďalšie miesta možno nájsť napríklad v databázach sprostredkovateľských agentúr.